najlepšie, čo oboch mohlo postretnúť. Z mnohých významných okamihov na ich spoločnej ceste určite stoja za zmienku dva dátumy - 26. júl 1952 a 27. júl 2002. Oba im budú pripomínať dátum ich svadby.
Zatiaľčo tá prvá bola "len" taká normálna, tá sobotňajšia mala po piatich desaťročiach prívlastok zlatá. V prítomnosti troch detí a siedmich vnúčat ich starosta mestskej časti KošiceZápad Pavol Mutafov po druhýkrát zosobášil (na snímke). Vzácnosť chvíle umocnil ešte fakt, že Ignác Struhár oslavoval zároveň aj svoje 71. narodeniny a jeho manželka Anna mala deň predtým meniny.
Na tvárach oboch bolo poznať veľké vzrušenie, predsa len, nie každý má šťastie dočkať sa takýchto nezabudnuteľných momentov. Dvojnásobný oslávenec Ignác vnímal túto sobotu na rozdiel od tej spred 50 rokov akosi citlivejšie, pretože za sebou cítil prítomnosť svojej rodiny. Manželka to prežívala ešte hlbšie. "Naša prvá svadba bola veľmi pekná, no zároveň taká striedma. Teraz to bolo takpovediac na infarkt, ešte stále sa chvejem. Veľmi sa mi to páčilo, lebo to bolo také od srdca a aj k srdcu," povedala nám po zopakovaní svadobného obradu.
Obaja "zlatí" manželia sa prvýkrát videli na veselici po skončení armádnych futbalových majstrovstiev v Spišskej Novej Vsi. O niekoľko týždňov na to sa náhodou stretli v Poprade, vymenili si adresy, napísali zopár romantických listov, bližšie sa spoznali a nasledujúci rok sa zobrali. Čo by mal podľa Ignáca Struhára robiť bežný muž, aby vydržal 50 rokov s jednou ženou? "Aj pri všetkých nerestiach by na prvom mieste mala byť rodina. Tá je posvätná, nikdy sa nemohla poškvrniť. Prišli všelijaké chvíle, aj medzi nami boli časté spory. No samozrejme, nevolali sme to hádky, ale výmeny názorov. Brali sme ten život taký, aký je. Deti sme viedli vo vojenskom duchu. Uznávam, nemali to ľahké, lebo všetko muselo klapať na minútu, no zvykli sme si a boli sme šťastní." S takýmto receptom sa stotožňuje aj Anna Struhárová. "Keď sme chceli spolu žiť, museli sme sa navzájom počúvať a tolerovať," hovorí.
Ani jeden z manželov neľutuje to pamätné áno, ktoré si spolu povedali pred rovnými 50 rokmi. "Niekedy sme mali také chvíle, že sme si v zlosti povedali nie príliš pekné veci, no za minútu už bolo po všetkom. Nikdy to nebolo až také vážne, aby sme sa navzájom dlho na seba hnevali," vedno dodávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
