Vranove netrénoval. Aj to ho obralo o možnosť nastúpiť vo Veľkých Levároch od začiatku.
"Bolo to trénerovo rozhodnutie, ktoré samozrejme rešpektujem a vravel si, že na svoju šancu si počkám," skonštatoval po záverečnom hvizde súboja s Ličartovcami robustný prešovský útočník. Jakubko (na fotografii vľavo sledovaný Kaminským) azda presvedčil viacerých, nie iba trénera Tatrana, že urastení futbalisti patria na trávnik, hoci brilantnou technikou nie každý z nich oplýva. A to je i Jakubkov prípad. Je to však bojovník na pohľadanie, typický "rozrážač". Niekedy nasadenie hádam i prehnal. Niektorí protihráči sa od neho v osobných súbojoch odrazili, iných dostal na trávnik sám... "Vychádzam z toho akú postavu mám. Mojou silnejšou stránkou sú naozaj osobné súboje. Ak niektorí súperovi hráči odo mňa zletia na zem, nie vždy za to môže. Ako vravíte, nie som technik, aby som "spravil" dvoch, troch protihráčov a potom strieľal na bránu. V prvom rade musím využívať svoj fyzický fond. Získavať lopty pre seba i spoluhráčov, ťažiť zo vzdušných súbojov i skrumáží na tráve. Na tom si zakladám." Vyrovnanie po štvrťhodine prišlo vašou zásluhou. Ozaj to nemyslíme zlomyseľne, ale najprv ste vyradili z hry hosťujúceho Andraščíka a potom sami, kedy hráča Steel Transu ošetrovali za postrannou čiarou, vyrovnali... "Do súboja s Andraščíkom som šiel rovnako "šmýkačkou" ako on. Loptu skôr zasiahol on a ja skutočne nechtiac prišiel do stretu s jeho nohou. Zastaviť, keď je deväťdesiat kíl v pohybe, už nešlo. Bežný futbalový kontakt, pri ktorom mal Marek smolu." V 28. minúte súboja ste sa opäť blysli. Prihrávkou, ktorá "mala oči" ste poslali sami na Jakubecha Mareka Bubenka. "Videl som ako mi zabieha po pravej strane poza ličartovského brániaceho hráča. Zvolil som teda kolmú prihrávku pomedzi stopérov Steel Transu. Škoda, že to nepremenil." Rovnako však po prestávke vychytal Jakubech i vás... "Veď to... Aj ja som naňho šiel sám a neuspel. Takéto šance sa musia premieňať. Ospravedlňujem sa našim fanúšikom lebo viem, že keby som bol dal, s najväčšou pravdepodobnosťou už by nám víťazstvo nad Ličartovcami nebolo ušlo." V čom ste teda najväčšmi pred ličartovským gólmanom chybili? "V prvom momente som vpravo odo mňa postrehol Adama a chcel som mu to tam posunúť. Nakoniec som však úmysel bleskurýchlo zmenil a snažil sa pravou nohou vonkajškom po zemi prekvapiť Jakubecha. Lopta ale išla trochu hore a od brankárovej ruky a hlavy putovala k bránkovej čiare, odkiaľ ju do bezpečia poslal Šinglár. Smola... Nevravím, že sme boli v tomto zápase lepší, ale rozhodne sme mali viac gólových príležitostí na kopačkách než súper. O to viac tá krutá prehra mrzí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.