celkového počtu 30, do ktorých je rozdelená európska legislatíva. Kapitola regionálna politika patrí medzi najdôležitejšie, pretože práve ona stanovuje pravidlá, podľa ktorých získa Slovensko po vstupe do únie štedrú finančnú podporu pre zaostávajúce regióny.
Konkrétnu sumu sa však SR zatiaľ nedozvie, bude sa o nej rozhodovať až na záver prístupových rokovaní na konci tohto roka. Podľa neoficiálnych výpočtov by však len za prvé tri roky členstva v únii malo Slovensko dostať asi 1,8 miliardy eúr, teda vyše 80 miliárd korún. V Európskej únii existujú na podporu menej vyspelých regiónov štrukturálne fondy a fond súdržnosti. V rámci tzv. prvého cieľa štrukturálnych fondov majú nárok na pomoc všetky regióny, v ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa nedosahuje 75 percent priemeru únie. Na Slovensku to bude celé územie okrem Bratislavy. Tá však dostane pomoc v rámci cieľov dva a tri, určených na priemyselnú reštrukturalizáciu, oživenie či zlepšenie ťažkej sociálnej situácie.
Slovensko bude mať nárok tiež na pomoc v rámci tzv. fondu súdržnosti. Pomoc z neho patrí všetkým krajinám, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 90 precent priemeru EÚ. Tieto peniaze sú určené najmä na veľké projekty v oblasti dopravy a životného prostredia.
Peniaze z EÚ však na Slovensko nebudú prúdiť automaticky. Rozhodujúca pre ich získanie bude pripravenosť krajiny skutočne ich čerpať. K tomu budú nevyhnutné dobré projekty, dostatok rozpočtových prostriedkov na spolufinancovanie a účinné riadiace a platobné orgány.
Slovensku po uzavretí regionálnej politiky ostanú na rokovacom stole už len tri kapitoly. O dvoch finančne citlivých (poľnohospodárstvo, rozpočet) sa bude rokovať až v závere roka, hospodársku súťaž by SR chcela uzavrieť do konca septembra, musí však vyriešiť otázku daňových prázdnin pre veľkých investorov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.