životom penzistu v malom domčeku so záhradkou v rakúskej oblasti Waldviertel. Býva v dedinke Spittal, kde kedysi hospodáril Adolfov dedo Johann Nepomuk Hüttler, pravidelne chodí do miestnej krčmičky.
Schmidtov otec bol vodcovým bratrancom - ich matky Tereza a Klara boli sestry. Johann sa narodil v roku 1925 - keď chodil do druhej triedy, strýko sa stal ríšskym kancelárom.
Schmidt starší vraj v tom čase kúpil rádio, postavil ho do kuchyne, kde už visel führerov portrét, a keď sa z prijímača ozval burácajúci hlas, hovoril vraj s úctou v hlase: "Adolf prednáša reč."
Zhruba v čase rakúskeho "anšlusu" (pripojenie krajiny k nacistickej ríši) se Johannov otec, od roku 1932 člen NSDAP, stal starostom obce Mistelbachu. Bola to pre celú Schmidtovu rodinu, pochopiteľne, slávna doba. Johann dostal od strýka dar - uniformu Hitlerjugend.
Vodca sa však väčšinou vyhýbal akýmkoľvek rodinným kontaktom. Možno to súviselo s rodinným tajomstvom - sám bol totiž dieťa incestu. Brat jeho deda z otcovej strany bol zároveň dedom Hitlerovej matky Klary. Tá bola teda svojmu mužovi nielen manželkou, ale i sesternicou.
Od podozrenia z krvismilstva ochránil Hitlerovu rodinu istý vatikánský výnos. Adolf mal však napriek tomu strach, že s touto nepríjemnosťou niekedy niekto predsa
len vyrukuje. Rodina sa zasa bála vodcovho hnevu, a tak o tajomstve panovalo hlboké mlčanie.
Adolf sa predovšetkým stránil svojej tety Johanny a bratranca Eduarda Schmidta, ktorí boli hrbatí. Tí sa s ním mnohokrát pokúšali spojiť, avšak bezúspešne. Jediný z rodiny, kto mal k ríšskemu kanclárovi prístup, bola jeho sestra Paula, ktorá však mala zakázané nosiť svoje rodné priezvisko (prijala priezvisko Wolfová). Jej prostredníctvom zaplatil führer pohreb svojej tety a venoval Eduardovi dom a mesačnú rentu 50 mariek. Z toho sa však Eduard dlho neradoval - po dobytí Nemecka spojeneckými vojskami mu tento dar naopak uškodil.
Nevlastný Adolfov brat Alois, ktorý bol majiteľom malej reštaurácie v Berlíne, mal za vojny stále strach, aby mu mocný príbuzný nevzal licenciu.
Hitler pri sebe z rodiny znášal len svoju sesternicu Helli. Stala sa vraj načas dokonca jeho milenkou - ako by Hitler chcel napodobniť svojho prapredka.
Hitlerovi príbuzní - až na Johanna Schmidta - sa druhej svetovej vojny nezúčastnili. Napriek tomu boli po jej skončení obvinení z toho, že napomáhali vojnu rozpútať a boli im uložené mnohoročné tresty v sovietskych pracovných táboroch. Niektorí tam zomreli - oficiálne na tuberkulózu a srdcové záchvaty.
Johann Schmidt sám strávil v sovietskych krimináloch vyše desať rokov - od moskovskej Ľubjanky až po Irkutsk. Za ten čas sa naučil hrať šach, opravovať hodinky a zapalovať oheň pomocou vatových tampónov a kúsku síry zo zápaliek. V pamäti mu ostali úplavica a vši, ktoré chytil pri Leningrade, i žltačka z pokazených konzerv, pochádzajúcich zo zásob porazeného Rommelovho Afrikakorpsu.
V roku 1955 bol Schmidt prepustený v súvislosti s tajnou dohodou medzi západonemeckým kancelářom Konradom Adenauerom a vtedajšou sovietskou vládou.
Pán Schmidt dnes na vodcu nespomína rád: "Adolf sa k príbuzným z Waldviertelu nehlásil. Pripadali sme mu menejcenní."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
