zaknihuje všetky zmeny, príde o rozum, v horšom prípade aj o desať honorárov.
Tak akosi vyzerajú prvohory straníckeho systému - nevytiahnete päty bez toho, aby vás po návrate nevítala nová partaj. Hnutie za demokraciu, ktoré založil Ivan Gašparovič, je prototypom straníčenia na slovenský spôsob. Dôvodom vzniku nie je idea či potreba artikulovať nejaký širší záujem, ale personálny konflikt na bývalom pôsobisku. Keďže množenie delením je vlastnosť, príznačná pre slovenský stranícky život, algoritmus vznikania nových strán je námetom na vážny výskum. Neexistuje ešte jedna krajina, v ktorej by každý druhý politik, čo doma zbankrotuje, obratom zakladal vlastnú stranu. Čím to je, že práve pod Tatrami sa vyhemžilo toľko prorokov skalopevne veriacich, že bez nich to nepôjde?
Najväčší výkon, ktorým sa k HZD viaže, padol už pri jeho zrode. Také ešte pod slnkom nebolo, že by strana stihla registráciu, konštitúciu i spísanie volebnej listiny za menej ako týždeň. To je svetový rekord, ktorý Slovensku už nikto nevezme. Potichu a pod čiarou dodajme, že nebol by možný bez veľkorysej blahovôle ministerstva vnútra. Iný odpadlík HZDS, Kalman, čakal napríklad na registráciu svojho ľavého spletenca asi mesiac.
Čas vzniku je aj najväčšou slabinou HZD. O tom, že HZDS trpí deficitom vnútornej demokracie, že stojí na vodcovskom princípe, a pod., sa čviriká jedenásť rokov. Súputníkov a spolutvorcov tohto prostredia však tieto nedostatky vzali sa srdce až vtedy, keď sa nenašli na volebnej súpiske. Nielen štáty, aj strany prežívajú na myšlienkach, z ktorých vznikli. Koho vezme za srdce, koho osloví zakladajúca idea HZD? Chceme si predĺžiť politickú kariéru - tak znie jediné posolstvo, s ktorým Gašparovič a spol. predstupujú pred voličov. To je menej ako málo ešte aj na Slovensku.
Paradoxne, život ponúkol HZD ešte jednu šancu. Eskorta Ivana Lexu z Južnej Afriky je druhá letná sprcha, ktorú by si netipol asi žiadny glosátor. Pre Gašparoviča to však bola príležitosť síce prineskoro, ale predsa len predviesť svoju inakosť. V úprimnosť gesta by síce nikto neveril, ale formálne by sa HZD k HZDS predsa len obsahovo vymedzilo. Gašparovič ale svoju možnosť prepásol; napríklad vyjadrenie, že ako poslanec sa o vydaní Lexu do väzby rozhodne až potom, čo príde takáto žiadosť, mohol spokojne poskytnúť aj ako člen HZDS. Takisto veľmi neprincipiálne komentoval napr. aj Mečiarovu 41 miliónovú "pôžičku" na penzión. Bez ohľadu na to, že sa uchádza o voličov HZDS, toto sú dve kauzy, kde seriózny politik musí byť zásadový. Resp. sa zásadovo musí aspoň tváriť. Gašparoviča však vlastná transformácia tak zaskočila, že ani nestačil obrodiť a zdôveryhodniť základnú agendu, s ktorou sa každý odídenec z HZDS musí vyrovnať.
Husté nadväzovanie kontaktov, ktorými ambasády poctievajú Gašparoviča, však prezrádza, že nejakú budúcnosť v novej strane zahraničie vidí. Ide pravdepodobne o zbytočnú horlivosť, keďže prekročenie parlamentného prahu by bolo senzáciou. Sondážny prístup veľvyslancov takto len ukazuje, ako málo stačí k tomu, aby bol niekto na Slovensku salónnou alternatívou. HZD pritom prijíma do svojich radov naozaj neviazane; novou členkou je napríklad aj Marta Podhradská, v rozpadajúcom sa klube HZDS jeden z "najjastrabovatejších jastrabov". Táto dobrá žena, onehdy hovorkyňa kultusministra Hudeca, by sa oveľa krajšie vynímala trebárs popri Slotovi v PSNS. Dosť tragická bola aj Gašparovičova replika na správu, že jeho špičkový kandidát Studenič údajne bije ženu - je to vraj jeho súkromný život, do ktorého on nemá čo hovoriť. Bohužiaľ, v HZDS bez Mečiara stačí k akceptácii jediná kvalifikácia - odísť z "pravého" HZDS.
Napriek všetkému platí, že slobodné zakladanie strán patrí k pluralitnej demokracii. Každý má právo skúsiť svoje šťastie a schopnosti a je na voličovi, aby všetky pre a proti zvážil. Je to tak v poriadku a napokon čerstvé volebné skúsenosti od susedov z juhu i západu dokladujú, že omnoho priehľadnejšia súťaž dvoch či troch dominantných strán nemusí byť tiež žiadny jackpot.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
