zákona, boj s SMK o umiestnenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne, snaha zakázať interrupcie v novele ústavy, odpor k tzv. antidiskriminačnému zákonu, deklarácia o zvrchovanosti v kultúrnych a etických otázkach. O tom, čo znamenajú tieto témy pre KDH, ale aj o projekte tolerančnej zmluvy a vstupe Slovenska do NATO sme sa rozprávali s podpredsedom KDH VLADIMÍROM PALKOM.
Prečo sú pre KDH dôležité práve tieto témy?
"Vždy sa čudujem, prečo sa niekto čuduje, že KDH s takýmito témami vychádza. Áno, viedli sme spor o sochu v Komárne. Videli sme, že SMK sa inak správa na regionálnej úrovni, inak v Bratislave a v Bruseli. Tam vystupujú ako európska strana, ale ak ideme nižšie, tam prevládajú silné nacionalistické prvky. Doteraz nechápem, prečo nemôže stáť táto socha v Komárne, keď ide o iniciatívu, ktorá vyšla z radov ľudí. V Komárne sú desiatky sôch blízkych maďarskej väčšine, Slováci by tam chceli mať niečo svoje. Pokiaľ ide o krajanský zákon, tam sme neboli v spore s SMK, ale Slovensko v spore s Maďarskom. Išlo o to, či Slovensko podnikne kroky k náprave stavu, lebo maďarský zákon mal účinky na našom území. Všetky strany hovorili, že to nie je v poriadku. Navrhli sme preto zákon o zabezpečení zvrchovanosti."
Ale v parlamente neprešiel.
"Tesne. Tí, čo hovorili, že zákon nie je v poriadku a nemáme nič proti tomu robiť, len rokovať, boli krátkozrakí. Vláda mala do júna predložiť súbor opatrení, ale neurobila to. Nová maďarská vláda hovorí, že ide zákon zmeniť. Obávam sa, že budeme musieť konštatovať, že aj ten pozmenený krajanský zákon je pre Slovensko neprijateľný."
A čo pre vás znamená téma interrupcií?
"Kresťanskí demokrati bojujú proti interrupciám. Pokiaľ ide o deklaráciu o zvrchovanosti, tak netreba dovoliť, aby Európsku úniu zneužívali západoeurópski marxisti na šírenie svojich utopických predstáv o rodine, o hodnote ľudského života. Najmä v Európskom parlamente navrhujú prapodivné rezolúcie, v ktorých sebe a nám odporúčajú homosexuálne manželstvá, pre všetkých prístupné potraty. Deklarácia KDH zase hovorí o tom, aby sme všetky právomoci, ktoré môžeme vykonávať na našom území, vykonávali z vlastného rozhodnutia. Nech sme v tom zvrchovaní."
Pred niekoľkými dňami ste povedali, že vzájomný vzťah medzi Slovenskou republikou a USA sa veľmi zmenil, keď USA požiadali o pomoc a účasť našej vojenskej jednotky v Afganistane. Doslova ste povedali, že po takomto morálnom záväzku, ktorý nebol zo strany USA podmienený tým, aká bude budúca slovenská vláda, by tým takisto nemal byť podmienený ani ich súhlas s pozvaním Slovenska do NATO. Čo ste tým vlastne chceli povedať?
"Nikdy som neprotestoval proti tomu, keď Spojené štáty hovorili, že pozvanie Slovenska do NATO súvisí so zložením budúcej vlády. Ich signály boli jasné - ak bude vo vláde HZDS, Slovensko pozvané nebude. Vieme, že rozhodujúce slovo majú USA. Považoval som to za tvrdé podmienky, ale logické, lebo oni pozývajú. Ale ak nás požiadajú, aby sme im išli pomôcť v boji, kde ide o ľudské životy, situácia sa naozaj mení. Potom už takéhoto partnera nemôžete kádrovať."
Nemôžu nás teda kádrovať ani v tom, ktorá strana bude v novej vláde?
"Nemali by. Čo zmenou vlády odíde naša jednotka z Afganistanu?"
To znamená, že po pozvaní našej jednotky do Afganistanu by vám už prekážali vyjadrenia USA, že HZDS nemá byť vo vláde?
"Potom by už boli nemiestne. Ak si chceli USA ponechať voľnú ruku, potom nás nemali žiadať o pomoc. To nesúvisí so vzťahom k HZDS. O mne je predsa známe, že nie som Mečiarov kamarát."
Ešte vlani ste predstavili tolerančnú zmluvu, ktorá je jedným z riešení ako zostaviť novú vládu - KDH, SDKÚ, ANO a SMK. Je to stále životaschopný projekt?
"Tolerančná zmluva súvisí s tým, že KDH bolo od roku 1997 vo vleku udalostí. Stali sme sa súčasťou vlády, ktorej beh sme absolútne nekontrolovali. Pocit, že musíme prevziať iniciatívu, možno u Jána Čarnogurského viedol k rozvíjaniu témy, že by sme mali ísť do vlády s HZDS za podmienky, že sa vzdajú obhajoby Lexu. Tolerančná zmluva bola iný spôsob ako prevziať iniciatívu. Ak by sa zopakovala vláda všetkých proti Mečiarovi, tak by to prinieslo viaceré problémy. Pýtali sme sa, či nenavrhnúť niečo iné. Vládu, ktorá bude síce menšinová, ale dokáže sa dohodnúť a bude tolerovaná opozíciou. Preferovali sme Smer ako podporujúcu opozičnú stranu."
Keby mal byť Smer vo vláde, pôjde KDH radšej do opozície?
"Isteže. Tolerančná zmluva predpokladá pre nás aj menej výhodnú možnosť, že bude vládnuť Smer so spojencami a KDH bude v opozícii takú vládu tolerovať."
Vznikla strana Ivana Gašparoviča Hnutie za demokraciu. František Mikloško povedal, že by mohla byť súčasťou budúcej vlády. Bol to bonmot, alebo má v KDH širšiu podporu?
"Samozrejme, že bonmot. Vždy ma prekvapujú takéto otázky. Nepredpokladám, že by sa HZD ocitlo v parlamente."
Originálny postoj o možnej spolupráci KDH s HZDS dávnejšie prezentoval Ján Čarnogurský. Vidíte niekde v budúcnosti obraz povolebnej koalície týchto dvoch strán?
"Po týchto voľbách je to nemysliteľné. Ak by KDH malo niekedy spolupracovať vo vláde s HZDS, musel by tam prebehnúť asi taký proces ako v KSS-SDĽ. S SDĽ sme po piatich rokoch od pádu komunizmu išli do vlády preto, že sa tam uskutočnil elementárny proces dištancovania sa od minulej éry. Niečo podobné by sa malo udiať aj v HZDS. To by už potom asi nebolo HZDS, ale niečo, čo z neho zostane."
Vy ste prvý verejne kritizovali spôsob, ako sa koalícia dohodla na podpore Rudolfa Schustera za prezidenta. Myslíte si, že nová vládna koalícia by mala postaviť spoločného kandidáta na prezidenta v roku 2004?
"Nemusia sa na tom dohodnúť. Nesmie sa stať, že jedna strana začne prezidentskou kartou vydierať ostatné strany. Teraz budú voľby prezidenta až dva roky po parlamentných voľbách."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
