pohybujú v rozsahu od približne 800 km/h do 950 km/h. Jedinou výnimkou je britsko-francúzsky Concorde, lietajúci supersonickými či nadzvukovými rýchlosťami, teda rýchlosťami, prevyšujúcimi rýchlosť zvuku vo vzduchu. Pri letoch z Londýna a Paríža do New Yorku (to sú jediné linky, na ktorých Concorde lieta) dosahuje toto lietadlo nad Atlantikom rýchlosť M2, čo je dvojnásobná rýchlosť zvuku, teda približne 2400 km/h.
Americká kozmická agentúra má však v svojom dlhodobom programe aj vývoj hypersonických dopravných prostriedkov. Pôjde o lietadlá - či skôr o kombináciu rakety a lietadla - ktoré budú lietať hypersonickými rýchlosťami. O aké rýchlosti ide? Podľa medzinárodne prijatej konvencie sa za hypersonické rýchlosti považujú rýchlosti nad M5, čiže rýchlosti, presahujúce päťnásobok rýchlosti zvuku. Hypersonické lietadlá budú teda lietať rýchlosťami 6 000 km/h a viac. To znamená, že týmto lietadlám nebude trvať let ani medzi najvzdialenejšími letiskami na svete viac než dve až tri hodiny. Pravda, kým sa hypersonická letecká doprava stane skutočnosťou, uplynie ešte nejaký čas. Do programu vývoja hypersonikov, na ktorom sa bude podieľať veľa firiem, mieni NASA v budúcich piatich rokoch investovať okolo 700 miliónov dolárov. Táto suma sa použije najmä na vývoj testovacích lietadiel, označených X-43A, X-43B a X-43C. Makety týchto testovacích lietadiel, známych pod spoločným označením Hyper-X, boli vystavené na 50. výstave Asociácie experimentálnych lietadiel, ktorá sa nedávno konala v americkom mestečku Oshkosh. Bezpilotné výskumné lietadlo X-43A, upevnené na špici modifikovanej rakety Pegasus, vykonalo svoj prvý let už v júni 2001, ale tento let skončil haváriou. V súčasnosti sa na letové skúšky pripravujú dva ďalšie exempláre lietadla X-43A, ktoré je poháňané vodíkom a ktoré by malo dosahovať rýchlosť M7, ba možno až M10 (to je 8 000 až 12 000 km/h). Vo vývojovej fáze sa nachádza demonštračné lietadlo X-43C, ktoré by malo lietať rýchlosťami M5 až M7 a ktorého letové skúšky by sa mali začať v roku 2008. Najväčším testovacím lietadlom série Hyper-X bude lietadlo X-43B, ktoré by po prvý raz mohlo letieť koncom tohto desaťročia. Pritom až výsledky skúšok lietadiel X-43A a X-43C rozhodnú o tom, či bude lietadlo X-43B poháňané raketovými alebo turbínovými (prúdovými) motormi. Cesta ku komerčným hypersonickým lietadlám bude však ešte veľmi dlhá a nepredpokladá sa, že by sa tieto lietadlá začali na bežnú dopravu používať skôr ako v polovici tohto storočia. Hypersonické lietadlá, ktoré budú poháňané kombináciou prúdových a raketových motorov, sa pritom nebudú používať len na ultrarýchlu dopravu medzi vzdialenými miestami našej planéty, ale budú sa dať využívať aj na krátke "výlety" na medzinárodnú kozmickú stanicu ISS. Poznatky, ktoré sa získajú pri vývoji hypersonických lietadiel, sa využijú aj pri vývoji a konštrukcii nových viacnásobne použiteľných kozmických nosičov, ktoré by okolo roku 2012 mohli nahradiť terajšie raketoplány. Tretia generácia týchto nosičov by potom mohla byť vyvinutá do roku 2025. Hlavnými cieľmi pri vývoji kozmických nosičov nových generácií je znižovanie nákladov na dopravu do vesmíru a zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti kozmických letov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
