patril odchovanec michalovského futbalu Igor Žofčák. Spolu s klubovým spoluhráčom z MŠK SCP Ružomberok Mariánom Kurtym udávali tón slovenskej hry, ktorá vyniesla naše futbalové nádeje až na fantastickú tretiu priečku. "Klamal by som, ak by som povedal, že sme do Nórska išli po medailu. Pravdou však je, že nečakaný postup cez Portugalsko nás ešte viac kolektívne zocelil a v kútiku duše sme verili v nejaký úspech. Chceli sme si vybojovať najmä účasť na budúcoročnom svetovom šampionáte dvadsaťročných v Spojených arabských emirátoch, prezradil ambície mužstva devätnásťročný rodák z Bracoviec v Michalovskom okrese, ktorého sme zastihli včera ráno na vyšetrení vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde podstúpil vyšetrenia podvrtnutého členka. Zranenie sa mu privodilo v zápase o tretie miesto proti Írsku a práve kvôli nemu musel už v 27. minúte odstúpiť. "Je to nepríjemné zranenie, bolesť ktorého však maže eufória nórskeho úspechu. Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí mi podali pomocnú ruku pri mojom športovom raste. Veľký podiel na jeho formovaní majú mládežnícki tréneri doma v Michalovciach, tréner Karol Kisel, ktorý ma vytiahol medzi seniorov z treťoligového dorastu i páni Bliščák a Bovan z michalovského vedenia. Samozrejme, aj moji rodičia majú na tomto úspechu nemalú zásluhu. Všetkým touto cestou veľmi pekne ďakujem, sympaticky vyjadril vďaku talentovaný stredopoliar.
Pri pohľade na žreb slovenskej reprezentácie im mnohí veľa šancí nedávali. Najprv proti domácim Nórom malo rozhodnúť domáce prostredie, nuž a proti mládežníckym špičkám z Česka a Španielska ich takisto vopred odpisovali. Zverenci Petra Poláka však v úvodných dvoch zápoleniach nastrieľali svojim rivalom po päť gólov a razom ich odborníci pasovali za senzáciu turnaja. Oprávnene. "Proti Nórom nám vyšiel zápas vskutku perfektne, okrem piatich gólov sme mali šance hádam aj na ďalších päť. Pomohlo nám vylúčenie domáceho hráča, po ktorom už nebolo o našom triumfe pochýb. Získali sme potrebné sebavedomie, čo sa odrazilo aj v nasledujúcom zápase proti Česku, v ktorom som strelil svoj premiérový gól v reprezentácii, uviedol I. Žofčák na margo úvodných dvoch vystúpení, po ktorých mali mladí Slováci na dosah účasť vo finále. V poslednom zápase im stačila proti Španielom remíza, ktorá v závere duelu visela vo vzduchu, ale napokon sa zrodila prehra 1:3. Finálový sen sa takto rozplynul ako ranná hmla. "Keby Tomáš Sloboda za stavu 1:2 premenil dve minúty pred koncom samostatný nájazd, som si istý, žeby nás finále neminulo. V mužstve bolo cítiť veľké sklamanie, rozhodli menšie chybičky, ktoré by sa nemali stávať. Ale aj tretie miesto je pre nás veľkým úspechom. Škoda len, že som si radosť z bronzovej medaily nevychutnal na trávniku, zranený členok ma od 27. minúty posadil do úlohy nečinného štatistu, neveselo poznamenal kreatívny stredopoliar, ktorého mimoriadne potešili výsledky jeho klubových spoluhráčov z Ružomberka v prvej lige.
S obrovským záujmom viacerí priaznivci slovenského futbalu sledovali interes popredných európskych klubov o našich hráčov. Igorovi Žofčákovi núkal bezprostredne po šampionáte hotovú zmluvu anglický West Ham United, ozval sa aj bundesligista Werder Brémy, no asi najviac v súvislosti s jeho menom rezonoval ďalší zástupca z Albiónu Newcastle United. Svojho času už Igor za "straky hrával, keď rovnomenný názov niesol pred časom jeho materský klub Zemplín Michalovce, teraz ho lanária anglické magpies z Newcastlu. "Ha, ha, tak to ste ma zaskočili. Informácia o záujme klubu, kde hrá trebárs Alan Shearer, ma veľmi potešila, ale asi ich neposilním. Zatiaľ som sa o tom dočítal len z internetu, ale s ničím konkrétnym ma nik neoslovil. Keby sa mi však v budúcnosti naskytla možnosť hrávať v Anglicku, neváhal by som ani chvíľu. Teraz sa chcem sústrediť najmä na účinkovanie v ružomberskom drese a veľmi sa teším na MS 20, dodal Igor Žofčák, ktorého spolu s Mariánom Kurtym, Marekom Čechom a Filipom Šebom čochvíľa povolá do reprezentačnej dvadsaťjednotky aj Mikuláš Komanický.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
