účinkujúcich. A hoci zovšadiaľ počúvame, že ide o gate aj život (teda integráciu), ústrednou emóciou by nemalo byť napätie. Vyzerá to skôr na veselie a dobrú zábavu.
V pondelok mali sólo numerológovia. Na ÚVK sa totiž žrebovalo poradie. Seno, ktorým experti na čísla toto okomentovali, by nezožrala ani krava v Žemberovciach. Ešte zábavnejšia je ale iná správa z Ústrednej volebnej komisie: Strany si budú musieť za kampaň vo verejnoprávnych médiách zaplatiť. To je imponujúce; keď bežali spory o pripustenie súkromných E-médií, korunným argumentom odporcov vždy bolo, že tarify povedú k znevýhodneniu chudobnejších (menej kradnúcich, neparlamentných) strán. Tie si vraj taký luxus nemôžu dovoliť. Nuž: V krajine, kde existuje zákonom stanovený strop volebných výdavkov, je predsa úplne jedno, či strany investujú do klobásy alebo do šotov. Jednoducho sa slobodne rozhodnú, akým spôsobom peniaze vyhodia a podstatné by malo byť len to, aby hranicu neprekročili. Vysvetľujte to ale slovenským zákonodarcom.
Vtipný bol predseda ÚVK Baxa. Podľa neho by mal šoty hradiť štát. Záhadné je, že prečo nie samotné VP médiá, keď majú zo zákona povinnosť informovať o veciach verejného záujmu. Ak chcú STV a SRo inkasovať ešte aj za základný občiansky servis, otázka je, čo verejnoprávneho na nich vôbec je. (Isteže to otázka nie je, ale formálne sa pýtať môžeme.)
Kľúčom k porozumeniu tejto zápletke i ďalších, ktoré budú nasledovať, je trivialita: Slovenská volebná legislatíva, aj s vykonávacími predpismi, je chorá. Princípom tejto pomätenosti je snaha zabezpečiť rovnú volebnú súťaž v prostredí otvoreného politického trhu. A to je neuskutočniteľné, keďže rovné podmienky sú nedosiahnuteľným ideálom; systém sám podporuje základnú nerovnosť tým, že najdôležitejší zdroj partajných financií, štátny príspevok (za mandáty a za poslancov zvlášť), priznáva iba parlamentným stranám. Už len preto je nezmyselné zákonom regulovať stokrát banálnejšie statky - napr. čas na politickú reklamu vo VP médiách. A preto iba idiot mohol argumentovať proti pripusteniu súkromných E-médií do kampane nerovnosťou podmienok.
Extra zvlášť sa snaha o "rovnú súťaž" vyníma pri pohľade na správanie Markízy. Dôležité je si pritom uvedomiť, že ten istý parlament, ktorý TVM neumožnil legálnu volebnú kampaň, prijal novelu zákona, ktorou znemožnil licenčnej rade TVM za to, čo predvádza dnes, sankcionovať. Opätovne konštatované porušenia zákona o vysielaní a retransmisii ("nevyváženosť" a pod.) zostávajú opätovnými konštatovaniami. Hlavne, že sa nekampaňuje v tých E-médiách, ktoré vlastnú stranu zatiaľ nezaložili...
Výdatným osviežením je pôsobenie mimovládnej Aliancie na podporu fair play. Oba účely, pre ktoré akože vznikla, sú hlúpym nedorozumením. Kontrolovať výdavky strán na kampaň by mal predsa ten, kto nezmyselný strop 12 miliónov Sk uzákonil. Teda štát. To je zaujímavý zlepšovák - predstavme si takto, že tretí sektor začne s komisionálnym dohľadom nad dodržiavaním všetkých zákonov. Pikantné je, že podľa novely zákona o politických stranách by teoreticky malo byť možné kampaňové výdavky účtovne odsledovať. A ešte pikantnejšie je, že aj keby auditori zistili porušenie zákona, v ňom sa akosi "zabudlo" na sankcie. Výhovorka, že trestom bude nepriazeň voličov v budúcnosti, je zlá už aj ako vtip...
O nič rozumnejší nie je ani druhý cieľ Aliancie: Dohliadať nad dodržiavaním Kódexu predvolebného správania a pranierovať narušiteľov. Hoci to znie dobre, ide o vážny nonsens; za desiatky rokov volebných kampaní sa vo svete nevyvinuli jednotné pravidlá a uzancie, čo je ešte etické a čo už nie. Rôznia sa od štátu k štátu a nie je ani trochu jasné, čo by malo byť etalónom na Slovensku. Nič na veci nemení, že populizmom hnané strany podpísali, z hlúposti a na vlastnú škodu, akýsi kódex, ktorý nie je možné dodržiavať, len sa nad ním pohádať.
Hneď prvý verdikt Aliancie obnažil hlúposť podujatia donaha; odsúdenie Dzurindu za výrok, že Rusko je "zákerný rafinovaný manipulátor", je nebezpečný precedens svojho rodu. Základná otázka totiž znie - čo ak sa Dzurinda nemýli??! Môže byť "vymykajúce sa pravidlám slušného správania" (kódex), ak niekto hovorí pravdu??? Vedia dokázať, že Rusko manipulátor nie je?? A ak nevedia (akože nevedia), odkiaľ berú drzosť za tento, v podstate rozumný názor, niekoho verejne vyvesiť?
Iba pre ilustráciu - čo myslíte, koľko totálnych tupcov je zapísaných na kandidátkach? A nezaslúži si volič, aby na nich bolo ukázané prstom? A kto to má robiť, ak nie konkurencia??? Je neuveriteľné, k čomu sa títo ľudia spustili; výroky ako bol Dzurindov sú regulárnym vedením politického boja. Ortieľ vyriekne volič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
