futbalovej reprezentácii do 19 rokov, ktorá ich získala, nemali tentoraz Prešovčania hráčske zastúpenie. Do šarišskej metropoly cenný kov, ocenenie SFZ v podobe spomienkových hodiniek a ďalšieho cenného suveníra, doviezol asistent trénera Petra Poláka, bývalý futbalista zeleno - bielych a v minulej sezóne mládežnícky tréner Stanislav Baran (na fotografii).
"Táto úspešná futbalová partia sa formovala dva a pol roka," rozhovoril sa po návrate domov úspešný reprezentačný asistent. "Pospolu viacerí štartovali už na ME šestnásťročných. Z vtedajšieho osemnásťčlenného kádra, ktorý v Izraeli obsadil piate miesto, zostala v tomto len šestica hráčov. Náš postup cez barážové súboje s Portugalskom viacerí označovali ako náhodný, vraj bol len dielom šťasteny. Ja som sa však radil k tým, ktorí týmto chlapcom verili a tvrdili, že v tomto kolektíve drieme veľká sila."
Ukázalo sa, že postup na nórsky európsky šampionát naozaj nebol dielom náhody, ale výsledkom cieľavedomej práce. Už samotná účasť bola úspechom slovenského mládežníckeho futbalu. Ambície futbalistov spod Tatier ale nesiahali tak vysoko, až k najcennejším kovom...
"To je fakt. Našim jednoznačným cieľom bolo vybojovať v Nórsku postup na MS 20 v Spojených arabských emirátoch. Ten zaručovalo šieste miesto na šampionáte devätnásťročných. Znamenalo to, v skupine vyhrať aspoň jeden zápas. Prial nám i žreb, ktorý nám na začiatok prisúdil domácich Nórov, na ktorých sme si trúfali. Popri Čechoch a Španieloch sme sa najviac upriamovali na prvý duel. V svižnom kroku pokračovali naši chlapci i v súboji s českou reprezentáciou. Aj v ďalších, a na svete je historický úspech nášho futbalu. Okrem postupu na ME 20" v SAE, ktoré sa uskutočnia na prelome mesiacov marec - apríl v budúcom roku, sme domov priviezli vzácne bronzové medaily. Po účasti na OH v Sydney bude slovensko opäť na významnom svetovom futbalovom podujatí, čo je injekcia, ktorú náš futbal znovu potreboval."
Slováci sa teda o rok ocitnú v spoločnosti najlepších svetových výberov hráčov do 20 rokov. Úspech o to cennejší, že o necelý rok v SAE budú v nej chýbať krajiny so podstatne zvučnejším futbalovým menom...
"Do Emirátov sa napríklad neprebojovalo Francúzsko, Holandsko, Rusko, ani Taliansko. To nevyhralo svoju kvalifikačnú skupinu. Lepšie bolo Portugalsko, ktoré sme my pokorili v baráži. Je to iba dôkaz, že Slovensko v tejto vekovej kategórii je futbalovo ozaj silné. To iba podčiarkuje, že mládežnícky futbal u nás sa nerobí zle, ako zavše počúvame. Isteže nie ideálne, ale ako sme teraz na nórskom šampionáte dokázali, svoju silu a kvalitu nesporne má. Celkovo sa naše reprezentačné mládežnícke výbery radia do desiatky najlepších v Európe."
Aké boli vaše prioritné povinnosti v realizačnom tíme Slovenska 19 z postu asistenta trénera P. Poláka?
"Pri reprezentácii pracujem viac ako tri roky. V prvom roku spolupráce s Petrom Polákom sme pracovali s chlapcami narodenými v roku 1982. Po roku sme prevzali ročník narodenia 1983, čiže súčasnú "devätnástku". Ako asistent sa podieľam hlavne na tvorbe tréningového procesu na sústredeniach, zájazdoch a i teraz na ME. P. Polák má menšie skúsenosti z bežnej dennodennej klubovej roboty. Takže ja som po dohode dohliadal na rozcvičky, regeneráciu, strečingové cvičenia a ďalšie veci i pred samotnými zápasmi. Počas turnaja v Nórsku som mal i inú podstatnú úlohu. Vedno s P. Peráčkom a A. Valovičom sme chodili sledovať a analyzovať hru súperov. Okrem našich zápasov som teda videl naživo v akcii Nemcov, Írov a Angličanov. Akurát na Belgičanov som sa z časových príčin nedostal. Chodili sme na pozerať ako na potenciálnych súperov na šampionáte, no i z perspektívou budúcoročných MS v SAE a tiež vývoja futbalu v týchto vyspelých krajinách. Tieto povinnosti zároveň obohatili môj prehľad o jednotlivých herných systémoch a štýloch hry. Niektoré veci sa jednoducho naštudovať nedajú, treba ich zažiť."
Ak hovoríte o hernom štýle, aký preferovali slovenskí reprezentanti?
"Uplatňovali sme moderný herný spôsob s priestorovou obranou v základnom rozostavení 4 - 4 - 2. Tento systém je dosť náročný, ale chlapcom sa nám ho podarili dostať do krvi už v prípravných zápasoch pred odchodom na ME. Kombinačne nápaditým futbalom sme úspešne prešli hlavne cez Nórov, Čechov. Teší, že všetci naši hráči pochopili možnosť presadenia sa vo veľkom futbale. My tréneri sme ocenili i skutočnosť, že už na kontrolné zrazy prišli reprezentanti dobre pripravení. To utvrdilo v názore, že letná prípravy v kluboch bola na vysokej úrovni. Zo súčasnej "devätnástky" sa v našej lige presadzovali hlavne Ružomberčania Kurty a Žofčák, Čech a Halenár z bratislavského Interu. Práve tí patrili v nosnej kostre tímu."
Niektorí z futbalových expertov na ME devätnásťročných v Nórsku označovali Slovákov ako najtechnickejší a najkompaktnejší tím na šampionáte. Čo vy na takýto kompliment?
"Takéto názory lichotia a súhlasím s nimi. Forsírovali sme vskutku moderný futbal založený na neustálom pohybe s dôrazom na krídelnú hru, odkiaľ prichádzali finálne prihrávky. Výsledkom takejto útočnej a efektívnej hry bolo trinásť strelených gólov na šampionáte."
Najväčším zážitkom v konečnom dôsledku bolo dozaista preberanie medailí. Určite ste mali i množstvo ďalších. Ktoré vám najväčšmi utkveli v pamäti?
"Uplynulá sobota bola pre nás voľným dňom na šampionáte. V Oslo naša výprava v ten deň navštívila Kráľovský palác a ďalšie pamätihodnosti hlavného mesta Nórska. A odskočili si pozrieť i svetoznáme lyžiarske stredisko Holmenkolen. V sobotu popoludní sa uskutočnil futbalový zápas zúčastnených realizačných tímov proti nórskemu výberu. zahral som v ňom popri D. Tittelovi, P. Polákovi aj ja. Zážitkom pre mňa bolo hrať ppopri Horstovi Hrubeschovi a iným známy futbalovým osobnostiam. "Európa" vyhrala napokon nad domácimi 6:3 a na pamiatku som si priviezol domov reprezentačný dres Nórska."
Do Prešova ste pricestovali po krátkotrvajúcich oslavách v pondelok v noc. Na druhý deň ráno ste okamžite vhupli do slovenskej reality a zastihli vás v čase, kedy ste sa hlásili na štadióne FC Tatrana Prešov. Aj keď ste asistentom trénera Vladimíra Gombára pri druholigovom tíme od začiatku novej sezóny, doma ste pracovali ani nie týždeň.
"Reprezentačné povinnosti mi to neumožnili. V Nórsku som však o výsledkoch Tatrana bol informovaný. Síce s oneskorením, ale predsa. Nepotešila ma akurát nešťastná prehra s Ličartovcami. Bronz z ME je najväčším úspechom mojej doterajšej trénerskej kariéry. Úspech je už za nami a i mňa čaká znovu tvrdá práca podieľať sa na konsolidácii prešovského futbalu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.