reprezentantom do 19 rokov hodinky a zájazd na Kanárske ostrovy. Tieto podarúnky dostali hráči a členovia realizačného tímu za to, že sa im podarilo vybojovať historický bronz na uplynulom európskom šampionáte v Nórsku. Po zlate hokejistov na MS vo Švédsku nám teda Škandinávia znovu priala. Mladí Slováci predvádzali na nórskych trávnikoch technický, útočný a kombinačný futbal, ktorý žal úspech. Rezultátom boli nielen dobré výsledky, ale aj množstvo gólov. Slovom bola to atraktívna pastva pre oči. Nie div, že výkony mladíkov vzbudili ohlas nielen doma, ale aj v cudzine. Roje pozorovateľov zapĺňali poznámkové bloky menami reprezentantov ostošesť a medzi tými, ktorí sa ocitli na čelných miestach záujmu, patril zaslúžene aj kapitán celku Marián Kurty (na snímke vpravo). Toho si totiž vyhliadli predstavitelia zvučného anglického tímu Manchester United.
"Viete, ja som sám zostal z tejto skutočnosti paf, lebo som sa to dozvedel len prostredníctvom médií, osobne mi nikto nič nenaznačil. Je to však ohromujúca informácia. Musím sa ale najprv pozhovárať s o svojím agentom, aby mi povedal niečo viac k tomu," povedal nám Marián včera tesne pred predpoludňajším tréningom. Už len to, že tesne po príchode do vlasti, sa tento stredopoliar zapojil do spoločnej prípravy v prvoligovom klube MŠK SCP Ružomberok, je dôkazom svedomitosti. Žiadna záhaľka, vychutnávanie bronzového kovu. "Máme na programe dve tréningové jednotky, povinnosti volajú, treba sa sústrediť na domáce dianie. Chcem hrať v lige a zadarmo mi nikto miesto v zostave nedaruje." Nekompromisný tréner Vladimír Rusnák nič svojim zverencom neodpustí, a preto je aj jeho veľkou zásluhou, že jeho zverenci, nádeje nášho futbalu, trebárs i ďalší východniar v službách Liptákov - Igor Žofčák - herne vyleteli práve na šampionáte. Pravdaže, záujem chýrnych klubov o Kurtyho rodáka z Bardejovskej Novej Vsi, ktorý sa cez pôsobenie v Bardejove dostal pričinením predošlého lodivoda MŠK SCP Mikuláša Komanického do Ružomberka, potešil. Už pred časom koketovala s ním Viktoria Žižkov, no nakoniec tam odišiel Dirnbach a Marián zostal v Liptove, kde má platnú päťročnú zmluvu, ktorá mu vyprší v roku 2005. Ktovie, ako dlho sa však zdrží na Slovensku. Veď ak nepoľaví v aktivite a usilovnosti, tak iste interes zahraničných agentov bude stále sústredenejší a nástojčivejší...
"Medaila ma nesmierne potešila. Všetci sme boli šťastní, že sme takto príjemne prekvapili a hlavne sme si s hrdosťou uvedomovali, že slovenský futbal prerazil aj na takomto fóre. Stúplo naše sebavedomie, máme na čom stavať a verím, že nesklameme ani na svetovom šampionáte dvadsaťročných v Spojených arabských emirátoch. Jednoznačne máme ďalšiu chuť na nové triumfy," poznamenal rázne a presvedčivo východniar, ktorý patril k oporám tímu. Viacerých hráčov prišli do Nórska povzbudiť rodinní príslušníci, Kurtyovci však medzi účastníkmi zájazdu neboli. "Mali iné povinnosti, preto nemohli cestovať." Marián bol však v telefonickom kontakte hlavne so svojím otcom. "Dúfam, že aj na diaľku mali zo mňa rodičia rovnakú radosť, hoci ma nevideli v akcii. Otec mi pred podujatím hovoril, že nám bude držať palce a zdôrazňoval, aby sme sa nezľakli, že na to máme, aby sme si poradili so súpermi. Zaželal mi, aby som sa držal a v priebehu majstrovstiev len zdupľoval, aby sme tak išli tak ďalej, že je to super. A komu som urobil najväčšiu radosť? Jednoznačne rodičom." Kurty má dvoch bratov, ktorí sa tiež venovali futbalu, ale teraz sa lopte venujú len rekreačne.
Náš zástupca sa stal oveľa známym, hoci už v poslednom čase išli o jeho hre dobré chýry aj z domácich trávnikov. Musí rátať s tým, že si protihráči budú naňho dávať väčší pozor. "To teda neviem, o tom som ešte nepremýšľal. Chcem hrať stále naplno a záleží na iných, koľko mi toho dovolia." To, že Marián sa stal kapitánom, sa stalo známe pred duelom s Portugalskom. Predtým pásku na rukáve v repre nenosil, akurát si ju vyskúšal ako dorastenec v Bardejove. Najradšej bude spomínať na súboj s Nórmi, najmenej na meranie síl s Írskom. "Boli sme už trochu unavení, ale silou vôle sme ich predsa nakoniec zdolali. A pokiaľ ide o moju hru, nechcem sa k nej vyjadrovať, tú nech zhodnotí tréner. Moja pozícia kapitána bola o to ťažšia, že som bol v tíme krátko a dostal som takú obrovskú dôveru. Bola to pre mňa veľká pocta, sľúbil som chalanom, že ich dostanem až na majstrovstvá sveta. Kolektív výborne vychádzal navzájom, čo sa povedalo, to sa plnilo." Slovenský futbal vo všeobecnosti nemá vo svete vysoké renomé, čím to je, že devätnástka tieto známe skutočnosti postavila na hlavu. "Po prvom súboji sa to zlomilo, stále viac a viac sme si verili. Okrem toho medzi zahraničím a nami v mládežníckom futbale veľký rozdiel nie je. Chlieb sa láme až potom." Kurty mal vlasy prefarbené na blond, tak učinil vtedy, keď Slováci postúpili cez Portugalsko, vtedy to sľúbil kolektívu . Teraz sa vrátil k starému imidžu. Aký dojem uňho zanechalo Nórsko? "Videli sme čosi z tejto krásnej krajiny, vedel by som si predstaviť žiť tam." Kapitán bronzového tímu sa nevie dočkať, kedy sa príde aj do svojho rodiska pochváliť s cenným kovom. Ešte nevie, kedy to bude, záleží na tom, ako bude na tom s voľným časom. "Potom si zgustnem na pirohoch alebo bryndzových haluškách, ktoré pripraví moja mamka."
Mimochodom, tento sympatický záložník sa priznal, že ešte nemá priateľku, a keď sme ho podpichli, že teraz sa mu iste začnú hrnúť esemesky a telefón bude vyzváňať donekonečna, tak sa zasmial a mykol plecami. Bolo zjavné, že najväčšou láskou je momentálne preňho šport, ktorému sa venuje. A to je dobre, lebo takých borcov slovenská kožená potrebuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
