je skutočnosť, že obvinená žena nebola v čase spáchania hrozného skutku vzhľadom na svoj psychický stav trestne zodpovedná. Podľa znalcov z odboru psychiatrie bola v noci na 13. januára, keď šálom uškrtila svoju matku, nepríčetná.
"Uškrtila som svoju matku," zvestovala v onú nedeľu nadránom mladá žena bývajúca na Terase policajtom miestneho obvodného oddelenia. Muži jej veľmi neverili, ale chtiac-nechtiac sa pobrali sa na ulicu Tri hôrky 13, kde v byte na treťom poschodí skutočne našli nehybné telo staršej ženy. Následne sa rozbehlo policajné vyšetrovanie a na svetlo sveta vyplavilo hŕbu nechutností. Za dverami bytu, v ktorom obe ženy spoločne bývali, sa prakticky denne odohrávali väčšie či menšie konflikty. Tie napokon vyústili v tragédiu.
Nezhody medzi ženami pretrvávali dlhšiu dobu a stále sa stupňovali. Stará pani, ktorá by bola mala 20. januára okrúhlych sedemdesiat rokov, sa svojej druhej dcére často sťažovala, že ju Jozefína oberá o dôchodok a že ju aj bije. Naopak Jozefína si pred vyšetrovateľom ťažkala, že ju matka častovala tými najhrubšími nadávkami a celé roky ponižovala, ako sa dalo. S ničím nebola spokojná, hádzala o zem jedlo, ktoré jej pripravila, ničila jej spodné prádlo... Jozefínu matka často vymkýňala, keď prišla neskôr domov a robila jej scény pred susedmi. Dcéra ju naopak obviňovala aj z toho, že stará pani zabila ich psa.
Povestný pohár trpezlivosti mladej ženy pretiekol v onú osudnú noc, keď vyšla Zuzana B. z kúpeľne a z ničoho nič začala dcére hrubo nadávať. Chŕlila nadávky jednu za druhou a nechcela s tým vôbec prestať. Odrazu Jozefína podišla k matke sediacej na posteli a pravou rukou ju chytila za krk. Pritlačila jej hlavu o stenu, ale žena neprestávala nadávať. Preto vzala Jozefa z vedľajšej izby matkinu barlu a udrela ňou matku po temene. Ale ani po údere do hlavy nadávky neustali. Jozefína mala jediný cieľ. Utíšiť spŕšku nechutných vulgarizmov, ktoré sa sypali z matkiných úst. Hľadala čosi, čím by matku definitívne utíšila. Šla do chodby a schmatla do rúk biely šál, ktorý oboma rukami obtočila matke okolo krku. Priškrtila ju tým a žena ostala chvíľu ticho ležať na posteli, ale zakrátko sa prebrala a opäť dcére nadávala. Rozčúlená Jozefína sa vrátila k posteli, znovu omotala matke krk šálom, jeden koniec pristúpila nohou o zem a druhý ťahala oboma rukami z celej sily... Neprestala, kým nebola presvedčená, že je matka mŕtva.
Mohlo byť asi pol jednej v noci, keď vyfajčila posledný cigaretový ohorok, ktorý doma našla a vyšla z bytu, aby si kúpila cigarety. Potom sa vrátila domov, zafajčila si, zbalila nejaké oblečenie a šla na políciu. Zakrátko na to sa rozbehla policajná mašinéria a Jozefíne bolo vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania PZ v Košiciach vznesené obvinenie z vraždy. V týchto dňoch ale vyšetrovateľ trestné stíhanie mladej ženy zastavil.
"Keďže v rodine obvinenej sa zistilo psychické ochorenie, prizvaní znalci z odboru psychiatrie dali v priebehu vyšetrovania návrh na ústavné pozorovanie jej duševného stavu. Trojmesačná hospitalizácia v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne potvrdila, že Jozefína B. trpela duševnou chorobou v pravom slova zmysle. V dôsledku toho nedokázala v čase spáchania vraždy rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať ho," informoval nás mjr. Ing. Milan Kabát.
Ako sme sa dozvedeli, žena trpela paranoiou už dlhší čas a jej okolie si to mohlo všimnúť. Jozefína všetkých okolo seba obviňovala zo spiknutia proti nej a bola presvedčená, že jej matka nie je jej biologickou matkou. (Matka jej to sama často vykrikovala, aj keď to nebola pravda). Žiaľ, práve po nej pravdepodobne žena zdedila duševné ochorenie. Zuzana B. sa v minulosti liečila na psychiatrickej klinike.
O komplikovanom vzťahu dvojice vypovedala pred vyšetrovateľom i sestra obvinenej, ktorá tvrdila že Jozefína so svojim druhom matku utláčala a Jozefínin druh, ktorý naopak trval na tom, že dcéra sa o starú pani starala, ako sa nalepšie dalo. Varila jej, upratovala, dokonca ju i čistila, pretože sa matka pomočovala. Síl robiť im napriek však mala údajne dosť. Dvojicu podľa jeho vyjadrenia špehovala, naschvál napríklad rozbila sklenenú výplň dverí do Jozefíninej izby... Tak alebo onak, situácia medzi dvojicou žien bola vyhrotená a Jozefa ju chcela riešiť výmenou trojizbového bytu za sestrin menší. Iba deň pred vraždou jej volala, aby jej navrhla výmenu, ale žena sa najprv chcela poradiť s manželom. Keď sa v nedeľu dozvedela, čo sa stalo, bolo už neskoro čokoľvek riešiť.
Byt na ulici Tri hôrky, ktorý Jozefína vlastnila napoly s matkou, momentálne zíva prázdnotou a o jeho osude rozhodne dedičské konanie. Či sa doň mladá matkovrahyňa vráti, nevedno. Tieto dni trávi žena v psychiatrickej liečebni v Plešivci, pretože podľa znalcov je jej pohyb na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Doporučili jej ochranné psychiatrické liečenie v ústave, preto bola po ukončení pozorovania prevezená z Trenčína do Plešivca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
