Tatu. Dvojica sedemnásťročných dievčat s lesbickým imidžom si dávala načas, keď na plánovanú autogramiádu, ktorá sa mala konať tri hodiny pred ich večerným koncertom, dorazila s hodinovým oneskorením. Dôvodom bola dlhá cesta z Bratislavy a mokré vozovky.
To však zďaleka neodradilo desiatky, ak nie stovky nedočkavcov, ktorí sa na seba tlačili pred imaginárnymi zábranami žmoliac v rukách pamätníčky, obťažkaní foťákmi. Medzi fanúšikmi výrazne dominovali deti, zastupujúce prvý stupeň ZŠ a nižšie. Zazrieť ste však mohli i slušné zastúpenie tínedžerskej obce, záujem v očiach sa sem-tam mihol i v radoch rodičov slúžiacich ako doprovod.
Atmosféru správne hecoval moderátor Marek Petráš, obrovské repráky dookola chrlili Tatu-hity, tí šikovnejší sa dokonca dostali i k lacnejším lístkom na koncert.
Okolo šiestej sa prítomní konečne dočkali. Cez starostlivo udržiavaný živý koridor sa úplne nenápadne odrazu mihla neveľká skupina ruských bodygardov, zástupcov hudobného vydavateľstva a napokon i dvoch mladučkých dievčat - áno, hlavných hviezd večera.
"Tak to sú oni!" Veru, takýmito výkrikmi častovala mládež obraz, ktorý sa im vynoril. Sedemnásťročná Julia a Lena sa totiž ozaj mladým výzorom nápadito vzďaľovali sebavedomým babenkám zo šteklivých videoklipov.
Únava po včerajšom koncerte, dlhá cesta autom a koncentrácia na večer mali za následok, že pozornosť vrieskajúcemu davu obe slečny venovali len v minimálnej miere. Namierili si to rovno k stolu a davaj ho podpisovať plagáty, fotky, pamätníky, ako na bežiacom páse. No na úvod ešte zakývali davu túžiacemu aspoň po nejakom priateľskom geste. Sem tam sa šťastlivcovi ušiel i letmý úsmev, ale len v prípade, že niektorá z dám zdvihla od podpisovania hlavu. To sa však stalo veľmi zriedka.
Napriek tomu im však šarm ruskej krásy nechýbal. Na blond odfarbená Lena "nabehla" na autogramiádu v kratulinkých šatočkách a plážových šľapkách. Čiernovlasá Julia s nagelovaným účesom došla obutá v ihličkových vysokých lodičkách, miniatúrnych rifľových kraťasoch a športovom obtiahnutom tričku.
Plánovaná polhodina na podpisy však musela byť nemilosrdne skresaná. Termín koncertu sa neúprosne blížil a dievčatá, najmä Julia, začali byť nervózne. Podpisy začali byť nečitateľnejšie, pohľady zúfalejšie.
"Dosť," zahlásila rezolútne Julia, na čo prestala písať aj usilovnejšia Lena.
Posledné záblesky foťákov, posledné zbytočné pokusy o podpis. Dievčatká ako prišli, tak odcupitali poslušne každá za ruku z iným bodyguardom cez zadný východ. Len ich predskokan Ibi Maiga znášal celý chaos okolo s pokojom Angličana, podpisujúc s wolkmenom na ušiach. Dvojica speváčok v ňom občas hľadali očami oporu ako v kamarátovi, ktorý si už týmto preskákal.
A tak hystéria z príchodu "tej, čo ľúbi tú" ako prišla, tak odišla. Ale nie nadlho. Len sa presunula na neďaleký amfiteáter. Napriek hroziacim kvapkám dážď napokon usúdil, že chce koncert mladučkých Rusiek počuť.
Publikum, ktoré v takmer trojtisícovom počte obsadilo sedadlá amfiteátra nechali účinkujúci čakať akademickú štvrťhodinku. To už na pódium nabehol zahrievač Ibi Maiga v africkom kroji. Sršiac vtipom privítal Košičanov nielen milo šušľavým príhovorom, ale najmä hitmi, na ktoré mládež vrelo reagovala. Atmosféra sa patrične vystupňovala, keď okolo deviatej prišli na rad naše spievajúce "dévušky". V kostýmoch školáčok, v kratučkých sukničkách, všetkým v úvodnej skladbe vysvetlili, že "sašli z uma". Nechýbali viaczmyselné dotyky, bozky, dokonca prezliekanie priamo na pódiu. Bližšiu reportáž z celého koncertu vám prinesieme v niektorom z ďalších vydaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
