na šedom papieri. Existencia tejto špeciality je sporná, lebo platidlá sú dosť staré. Bankovky mohli zošednúť vplyvom nevhodných klimatických podmienok a zlou kvalitou papiera. Do obdobia, ktoré sme vám predstavili môžu byť z neznalosti zaradené platidlá, ktoré sem nepatria. K týmto patrí tisíczlotovka a päťtisíczlotovka s dátumom 28.2.1919. Do zbierky by sme nemali zaradiť ani päťdesiatzlotovku s dátumom 11.11.1936. Pri prevážaní niekoľko debien ešte nepoužitých platidiel spadlo do mora. Nedostali sa do obehu z obavy, že by mohli byť zneužité. Tieto bankovky neobiehali a preto do zbierky cudzích platidiel na našom území nepatria.
Päťstozlotovka na prvý pohľad zapadá medzi ostatné nominály najmä z výtvarného hľadiska. Esteticky a kompozične je vyvážená, napriek tomu, že nepoznáme autora. Výtvarný návrh vznikol v ateliéri tlačiarne Waterlov & Sons, Londýn. O tejto tlačiarni sme už písali, preto nebudeme rozoberať podrobnejšie detaily. Bankovka na snímke v Poľsku obiehala od 28.4.1924 do 31.1.1940. Na území bývalého Československa obiehala od 2.11.1938 do 1.9.1939. Číslovač je sedemmiestny a je umiestnený na lícnej strane. V nepotlačenom bielom kupóne je umiestnená figurálna vodotlač. Námetom lícnej strany a vodotlače je portrét Tadeáša Kosciuszka. Na lícnej strane dominujú farby šedofialová, žltá a zelená. Dominantným námetom strany rubu je poľská orlica s ktorou sa môžeme stretnúť na každom platidle.
Bankovka na snímke má iba jedinú zberateľskú variantu, napriek tomu patrí k vyhĺadávanejším platidlám. Platidlá z tejto série sa zvyknú nazývať ako Kosciuszkove bankovky. Koscziuszko študoval na francúzskej akadémii v rokoch 1770-1774. Po ukončení štúdia odišiel do Ameriky, kde sa zúčastnil na bojoch o nezávislosť. Tu dosiahol hodnosť generála. Do rodného Poľska sa vrátil v roku 1789. V roku 1794 stál na čele povstania, po víťazstve sa vyhlásil za diktátora. Počas svojej krátkej vlády vydal "Polanecký universál", ktorým v roku 1794 zrušil nevoľníctvo. Pri bitke s ruskými vojskami bol zranený a dva roky bol väznený v Petropavlovskej väznici. Po prepustení žil v emigrácii až do konca svojho života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.