Lesná má svoju niekoľko storočí starú históriu, ktorú v sebe dodnes ukrývajú i viaceré historické pamiatky.
Vznik obce sa spája s rodinou Berzeviczyovcov, ktorej sídlo sa nachádzalo vo Veľkej Lomnici. Bratia Comes Hermanus alias Polanus a Comes Ricolphus de Scepus síce prežili v roku 1241 tatársky vpád, ale kvitnúca krajina v Popradskej kotline ľahla popolom. Nasledujúce vpády Tatárov spôsobili úplné spustošenie a vyľudnenie krajiny. Keď tatárske hordy odtiahli preč, bratia požiadali o pomoc uhorského kráľa Bela IV., ktorý pozval do svojej krajiny nemeckých osadníkov. Vtedy získali nových poddaných aj Berzeviczyovci a s tým súvisí i založenie obce Stará Lesná.
Obec vznikla približne v rokoch 1247-1248. Postavili tu vtedy malú drevenú kaplnku, ktorú neskôr zničil požiar. Prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1294. V tom čase sa začalo s výstavbou zvonice rímsko-katolíckeho kostola. Bola to románska veža s malou kaplnkou, ktorá na cirkevné účely vtedajšej obci postačovala. Okolo roku 1400 pribudol do kaplnky oltár sv. Anny a sochy apoštolov. Patrónkou kaplnky je sv. Anna a na jej počesť a pamiatku sa ešte donedávna oslavoval deň sv. Anny - 26. júl - procesiou. Prírodným symbolom tohto sviatku bol Annin prameň.
Okolo roku 1457 alebo 1467 bol k zvonici z 13. storočia pristavený neskorogotický kostol. Je to jednoloďová stavba so sakristiou na juhovýchodnej strane. Hlavný neskorogotický krídlový oltár z roku 1520 bol obohatený barokovými prvkami v 18. storočí a v 19. storočí k nemu pribudla socha sv. Pavla. Kostol je zasvätený sv. Pavlovi a sv. Petrovi.
Evanjelický kostol bol v Starej Lesnej postavený až v roku 1822. Dovtedy museli starolesnianski protestanti chodievať na bohoslužby do 12 km vzdialenej Veľkej Lomnice, čo bolo náročné najmä v zimných mesiacoch. Tolerančný patent Jozefa II. (1781) síce umožňoval výstavbu evanjelických kostolov, ale len v tých obciach, kde žilo aspoň 100 evanjelických rodín alebo 500 evanjelických duší. V Starej Lesnej žilo v tom čase 68 evanjelických a 4 rímsko-katolícke rodiny. Až keď cisár Leopold II. odobril rozšírenie práv evanjelickej cirkvi, postavili si obyvatelia Starej Lesnej svoj vlastný evanjelický kostol.
V roku 1599 zachvátil obec mor a takmer všetko obyvateľstvo vymrelo. Po získaní vlastnej pečate (1631) sa však život v obci opäť rozprúdil a v roku 1787 už v Starej Lesnej žilo 508 obyvateľov a stálo 72 domov.
Stará Lesná patrila do Spišskej župy v Hornom Uhorsku. Hoci tu žili prevažne Nemci, úradným jazykom bola maďarčina. A tak i názov obce Stará Lesná mal v minulosti inú podobu. Nemci ju nazývali Altwaldorf, úradný názov v roku 1294 bol Erdewfalva, v roku 1499 Alsoerdewfalva, v roku 1808 Felsöerdöfalva. Okolo roku 1808 sa používali názvy Stará Lesná, Oleszna, Felsöerdöfalva a Altwaldorf. Na pečati obce z roku 1631 je dodnes zreteľne čitateľný názov obce Mittel-Altwaldorf.
Prvá škola bola v Starej Lesnej založená v 14. storočí. Stála južne od katolíckeho kostola a 9-12 detí, ktoré ju navštevovalo, sa tam učilo písať a čítať, na čo stačili dva roky školskej dochádzky. Bohatšie rodiny posielali svoje deti do škôl na štyri roky. Od 10. roku boli deti už schopné pracovať a keďže už vedeli čítať a písať a učili sa aj náboženstvo, patrili už k "vzdelanej vrstve". Deti z chudobnejších rodín museli pracovať už od 7-8 rokov ako pastieri husí a oviec alebo pomocníci pastierov dobytka. V dvanástich rokoch sa už snažili získať službu ako paholkovia alebo sluhovia.
Obyvateľstvo Starej Lesnej sa v minulosti živilo chovom dobytka, pestovaním a spracovávaním ľanu, drevorubačstvom, niektorí aj horským vodcovstvom. Ľudia to však boli veľmi sporiví a šetrní. Keď bolo daždivé počasie, na poli pracovali bosí. Aj na trh do Kežmarku a do Ľubice sa chodievalo naboso, čižmy sa hompáľali prevesené cez plece a ich majiteľ si ich obul až pred bránami mesta. Po nákupoch sa čižmy opäť ocitli na pleci a domov sa šlo bosky. Šetrilo sa i na jedle. Keď sa deti vrátili zo školy hladné a uvarili si zopár zemiakov, rodičia ich potrestali. Asi pred sto rokmi to robili napríklad tak, že deti museli na voz nakladať hnoj vedrami, až boli od hlavy po päty od hnoja.
Ani Starú Lesnú v minulosti neobišli rôzne živelné pohromy. V auguste 1813 spôsobila trojdňová prietrž mračien povodeň. Skalnaté pleso vtedy nedokázalo udržať vodu valiacu sa z mračien, ktorá prehrmela korytom potoka cez Starú Lesnú síce bez väčších následkov, zanechala po sebe stromy vytrhnuté aj s koreňmi, ale totálne zničila Veľkú Lomnicu. Horšie dopadla Stará Lesná v rokoch 1934 a 1935. Vtedajšia povodeň strhla horný a poškodila dolný most, v roku 1958 odniesla obidva mosty a zničila oba mlyny a vyhňu.
Stará Lesná má tradíciu i v oblasti horolezectva. Najznámejším horolezcom tejto obce na začiatku minulého storočia bol Jakob Greisiger (1845-1924), ktorý do skál pozdĺž turistickej trasy vedúcej na Lomnický štít a v oblasti Červenej steny osadil reťaze pre zvýšenie bezpečnosti turistov. Greisiger chodil ako horský vodca do Tatier aj bosý. Raz chcel jeden Maďar vystúpiť na Lomnický štít. Greisiger práve pracoval na poli, samozrejme bez obuvi. Manželka mu tam priniesla lano, sama sa chopila oprát na volskom záprahu a pokračovala v práci, kým jej bosý muž aj s hosťom sa pobrali na túru.
Dnes sa Stará Lesná teší z čulého turistického ruchu, je to východzí bod turistických trás vo Vysokých Tatrách. Je tu množstvo rekreačných zariadení, hotelov, penziónov rôznych kategórií, športovísk, s perspektívou ďalšieho rozvoja v oblasti využitia termálnych prameňov.
Spracované podľa obecnej kroniky
Autor: Mgr. Iveta KONTRÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.