pôdu. Prvým nástrojom na spracovanie pôdy bola motyka. Práca s ňou však bola veľmi namáhavá a predovšetkým pomalá. Dôležitú úlohu tu hrali tiež prírodné podmienky. tie boli iné v subtropickom pásme, kde je zem síce tvrdá ale lámavá a dá sa ľahko rozbiť motykou, naviac tam burina nevytvára súvislý koreňový systém. Inak je tomu napr. v strednej Európe, kde pôda po zbere úrody ľahko zarastá burinou a trávou. takúto pôdu je omnoho ťažšie rozbiť motykou. Asi preto vznikli ťažné oradlá.
Ako také primitívne oradlo mohla byť použitá vhodne upravená hrubá vidlica z vetve stromu. Aj napriek tomu, že takýto hák pôdu neobrábal iba ju v tenkej vrstve narušoval, značne urýchľoval prácu. Naviac ľudskú ťažnú silu čoskoro zahradila zviaracia. Objav a rozvoj výroby bronzu a neskôr železa znamenal aj v poľnohospodárstve zásadný obrat. Mimo iných kovových poľnohospodárskych nástrojov sa začali objavovať aj kovové háky. Tento stav pretrval aj v antike, kedy sa používalo jednoduché oradlo z dreva alebo s radlicou zo železa so zakrivenou špicou. Na našom území sa dochoval celý rad železných radlíc ako k hákom, tak k radliciam zo 6. storočia. Na prelome 1. a 2. tisícročia sa na našom území vyskytovali trojaké oradlá: bez plazu tzv. háky, s plazom krátkym a vysokým radlá a s plazom dlhým a širokým pluhy. Hĺbka orby sa pri hákoch nedala regulovať, pretože nemal plaz. Pluh oral hlbšie, ale vyžadoval značnú ťažnú silu (pár koní, zatiaľ čo pri hákoch alebo radlice iba jeden). Pluhy boli konštruované prevažne ako kombinácia dreva a železa i keď už v roku 1771 Brand zostrojil celoželezný pluh. V časti Ameriky sa používali liatinové pluhy (presnejšie radlice), ktoré si už v roku 1797 nechal patentovať Charles Newbold. Všetky uvedené oradlá však pôdu neobracali. Hák a radlo ju rozrývali, pluh iba odhrnoval na bok. Až vynález rúchadla bratrancami Františkom a Václavom Veverkovými (1824 1827) umožňoval obracanie a kyprenie zároveň. Toto rúchadlo sa čoskoro veľmi rozšírilo a znamenalo veľký zlom v spôsobe prípravy pôdy. Aj keď nebolo, samozrejme, dokonalé a počas rokov došlo k mnohým úpravám a zmenám, jeho základný princíp zostal.
Konštrukcia pluhu sa v zásade ustálila. Zrýchlenie a zefektívnenie orby mohla priniesť iba viacradličná konštrukcia pluhu. K takému pluhu však bola potrená veľká ťažná sila. Príležitosť sa naskytla na prelome 19. a 20. storočia v podobe lokomobilu.
Ako perspektívne riešenie sa však ukázala konštrukcia so spaľovacím motorom. A tak už v roku 1909 mladoboleslavská automobilka Laurin & Klement vyrába prvé motorové viacradličné pluhy. Tiež pražská Praga v roku 1913 zahájila práce na vývoji motorového pluhu vlastnej konštrukcie (Praga K), ktorý bol v roku 1915 vyrábaný vo veľkých sériách. Ale aj tieto pluhy mali svoje medze. Tie prekonali mnohoradličné pluhy ťahané pásovými traktormi.
Dnešné pluhy sú hydraulicky ovládané a jednoducho prispôsobiteľné daným podmienkam. Dá sa s nimi zorať až 180 hektárov za 24 hodín.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
