čo ťavy sa prispôsobili životu v rovinách stepí a púšte, lamy sú vysokohorské zvieratá. Patria k nim zdomácnená lama krotká (alpaka) a divé druhy huanako a vikuňa. Viac rozšírená je huanako, viaže sa na pastviny náhorných rovín a vystupuje len do nadmorskej výšky 4 000 m. Nad touto výškovou hranicou na strmých svahoch a kamenných sutiach až po pásma ľadových polí.
Lamy pôsobia nežným dojmom, v skutočnosti sú však značne nespratné a útočné, kto sa im nepáči, toho bez váhania opľujú. Niekedy sa takáto pozornosť ujde i návštevníkom zoologických záhrad, ktorí sa veľmi priblížili k oploteniu ich výbehu. Vzájomné šarvátky lamy začínajú výstrahou. Uprene sa pozerajú na odporcu, jednu ušnicu sklopia vodorovne, druhú nechajú vztýčenú. Vtedy ešte slabší jedinec môže ustúpiť. Ak zavčasu neujde, vyzývateľ mu hodí do tváre "rukavicu" opľuje ho, čo je znakom hlbokého opovrhnutia, tak ako u ľudí. Keď ani potom postihnutý neujde, vyzývateľ zaútočí. Potom sa protivníci zúrivo navzájom hryzú do hlavy, krku aj nôh. Usilujú sa súpera tlačiť na krk a povaliť k zemi, čo značí jeho porážku. Víťaz vyženie porazeného a prenasleduje ho aj niekoľko kilometrov od svojho stáda, pánom ktorého ostáva alebo sa stáva.
Stádo je málopočetné, tvorí ho niekoľko samíc s mláďatami. Žije na území, ktorého nevpustí iné lamy. Takéto správanie ekologicky chráni ich ľahko zraniteľné prostredie pred prílišným spásaním a degradáciou pôdy.
Samce sú ostražitými a statočnými ochrancami svojich háremov. Ak zbadajú nebezpečie, varujú svoju skupinu prenikavým hvizdom, po ktorom samice s mláďatami ujdú a samec ich odzadu kryje a chráni.
Ruja lám prebieha koncom leta. Vtedy samec vyháňa zo stáda ročné samčeky, matky sa ich pokúšajú brániť a zlostne pľujú na samca, no neúspešne. Vyhnanci sa potom spolu s veteránmi združujú do väčších skupín.
Samice vrhnú na jar po jednom mláďati, to už pol hodiny po narodení vstane a nasleduje matku. Pohlavne dospievajú vo veku 2 3 rokov, dožívajú sa asi 20 rokov.
Čím je ťava pre ázijské národy, tým je lama pre obyvateľov vysokohorských oblastí Južnej Ameriky. Lamu ako domáce zviera chovali už Inkovia. Divé lamy sú po stáročia vybíjané pre cennú vlnu, kožu a mäso. Európski prisťahovalci sa vrhli hlavne na mláďatá nazývané chulengos, pre mäkkú vlnu. Domorodí pastieri z estancií vyrážajú na koňoch do hôr a lovia lamy tradičným spôsobom bolasom, v poslednom čase aj strelnými zbraňami. Ľudia v mnohých oblastiach lamy vyhubili, udržali sa len na odľahlých miestach v Andách, na studených nehostinných pampách v Ohňovej zemi a v rezerváciách. Bežne ich chovajú v zoologických záhradách, kde sa aj dobre rozmnožujú a sú obľúbené návštevníkmi. Pokusy aklimatizovať lamy v horských oblastiach Európy však neboli úspešné.
Prednedávnom postihla lamy prírodná katastrofa. Hlavnú oblasť ich rozšírenia, Peru, zasiahli v júli tohto roku silné mrazy a sneženie, ktorým padlo za obeť značná časť voľne žijúcich i domácich lám a oviec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
