sa s týmto problémom vyrovnávajú rôzne. Niektorí bez zvláštneho rozčúlenia, iní sa však veľmi rýchlo rozčúlia. Platí to predovšetkým o tých, ktorí jazdia sami. Majú sklon rozčuľovať sa viac, než keď majú spolujazdca. Je to preto, lebo mechanizmus rozptýlenia hnevu je účinnejší, ak je tu niekto, kto pomôže problém rozptýliť tým, že je ozvučnicou zlostného vodiča.
Aby sme sa dostali na miesto určenia, ponáhľame sa dnes viac ako predtým. Prispievajú k tomu aj modernejšie a výkonnejšie vozidlá. Ak sa dostaneme do kolóny vozidiel, obmedzuje to našu schopnosť pohybu. Existuje nepomer medzi cieľom ľudí a ich schopnosťou tieto ciele dosiahnuť. Nanešťastie toto rozčuľovanie môže viesť v krajnom prípade až k usmrteniu jedného automobilistu druhým. Rozčuľovanie môže byť východiskom k vybitiu všetkých druhov frustrácie, ktorých vznik ale nemusí mať nič spoločné so samotnou jazdou.
Môže to byť problém najmä u mladých ľudí. Dáme napr. výkonné auto do rúk osemnásťročného mladíka, ktorý doposiaľ nemal dostatok voľnosti, a naraz má slobodu niekam ísť a dôjsť tam čo najrýchlejšie. V mnohých prípadoch nebol takýto mladík dostatočne poučený, aké škody môže ako vodič spôsobiť. Aj to hovorí v prospech lepšieho výcviku a výchovy vodičov, ktoré ozrejmia, ako k nehodám dochádza a ako im možno predchádzať.
Väčšina ľudí považuje auto jednoducho len za prostriedok k preprave. Sú však nanešťastie aj vodiči, ktorí sa chcú predvádzať, ako rýchlo dokážu jazdiť. Chcú sa na cestách vystatovať. Aj to sú niektoré spôsoby, ako ľudia získavajú uznanie a postavenie v svojej spoločenskej skupine. Je to nezodpovedné správanie, avšak frustrovaní ľudia robia nezodpovedné veci.
Problém sa nevyrieši, pokiaľ sa nezmení náš postoj už aj preto, že po rovnakom počte vozoviek bude jazdiť stále viac vozidiel. Aj preto dvojnásobne platí: Rozmýšľajme viac za volantom!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
