Číny a Barmy. Najprv sa pestoval v Číne. Do stredomoria sa dostal až v polovici 15. storočia a približne v rovnakej dobe bol rozšírený aj na západ. Existujú však aj domnienky, že v Európe bol známy už v 2. až 3. storočí nášho letopočtu. Plane rastúci pomarančovník nie je známy.

Pomarančovník je stálezelený, 6 12 m vysoký strom s vetvami v mladosti hranatými, často tŕnitými. Listy sú oválne eliptické, tmavo zelené, hladké; rapík o dĺžke 1 - 2,5cm je lemovaný úzkymi krídlami a je odčlánkovaný od čepele. Kvety sú obojpohlavné a vyrastajú jednotlivo alebo v malých hroznách v úžlabkoch listov; sú vonné. Korunu, ktorá má priemer 2-3cm, tvorí obvykle 5 bielych korunných lístkov, ktoré sa pri rozkvete stáčajú nazad. Plodom pomarančovníku je hesperidium guľovitého až pretiahnute oválneho tvaru, dorastajúci do priemeru 4 -12cm a hmotnosti od 80 - 100g do 300 - 400g. Zrelé plody sú oranžové, v trópoch často žltozelené. Dužina je rozčlenená na 10-14 segmentov, je šťavnatá má harmonickú, príjemne kyslosladkú chuť a intenzívnu vôňu. Semenicový stĺpik je plný. Semená buď nie sú, alebo ich môže byť veľký počet (25). Pupečné pomaranče tvoria vo vnútri hesperídia malý druhotný plod a na povrchu pupok.

Pomarančovník je typickou drevinou subtrópov. Patrí k najodolnejším z pestovaných citrusov. Nadzemná časť zamŕza pri 10 až -11°C. Ak sú na strome kvety, mladá násada alebo plody, môžu vážne poškodiť už mrazíky 2 až -3 °C.

Optimálne podmienky pre rast a plodnosť pomarančovníka sú v subtrópoch kontinentálneho charakteru s velmi teplým alebo teplým letom (priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je 26 - 30 °C alebo 22 - 26 °C) a primerane chladnou zimou (priemerná teplota najchladnejšieho masiaca je 7 - 12 °C).

Autor: iká

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.