žijúcich "mohykánov", ktorí v roku 1945 obliekali dres ŠK JEDNOTY KOŠICE a zaslúžili sa o to, že po výhre v kvalifikácii stala sa skutočnosťou v histórii košického futbalu účasť v I. lige. Prvýkrát v dejinách najmasovejšieho športu na svete mohli si Košičania povedať, že v ich meste sa bude hrať najvyššia futbalová súťaž v ČSR. Hrať túto súťaž sa v období rokov 1918-1945 podarilo hrať iba jednému slovenskému klubu ČsŠK Bratislava, a to až od roku 1935.
Dňa 30. 7. 2002 dotĺklo posledný raz srdce vo veku 77 rokov Rudolfa "PURA" Zibrinyiho. Pri jeho mene je nutné uviesť, že to bol športovec celého roka s čím sa môže len málo aktívnych hráčov pochváliť. Bol futbalistom, ale aj hokejistom na vysokej úrovni a po roku 1945 patril medzi najlepších hráčov hokeja na Slovensku a i keď tento šport veľmi miloval, zostal pri futbale (jediný zimný štadión v tom čase s umelým ľadom bol iba v Bratislave). Bol iba doplnkovým športom v jeho živote. Vo futbale sa dostal medzi čs. elitu. V rokoch 1945-1949, keď sa slovenský futbal začínal šplhať na výslnie a vyrovnával sa českému futbalu bol už v kádri "slovenského výberu najlepších" a v zápasoch výberu mal možnosť obliekať dres so znakom, ktorý je aj dnes štátnym znakom Slovenska. Neminula ho však možnosť a pocta byť futbalovým reprezentantom ČSR, aj napriek hegemónii českých hráčov, ktorým sa privilegovaným spôsobom dres "nároďáka" prednostne ušiel aj na úkor umenia lepších hráčov zo slovenských mužstiev. On však ostal verný slovenskému východu, a to Košiciam a Prešovu, a tak tým, že odolal pražským ponukám (aj zahraničným) zabuchol pred sebou dvere reprezentačnej kabíny futbalistov ČSR.
Jeho aktívne futbalové roky začínali v košickom mužstve železničiarov KVSC, ktorého dres dospelých obliekal ešte v dorasteneckom veku (bolo to za maďarskej okupácie Košíc) a pred oslobodením spolu s ďalšími spoluhráčmi sa mu dostalo "odvlečenia" do tábora v Nemecku, odkiaľ sa vrátil až začiatkom septembra 1945 a aj keď taký zoslabnutý, už v treťom ligovom zápase v Prahe proti Viktórii Žižkov postavil sa do stredu obrany a prispel k veľmi cennej remíze 2:2 a natrvalo sa v Košiciach až do svojho pôsobenia na tomto poste usadil.
Dres ŠK Jednoty Košice obliekal až do roku 1949, kedy tento klub s týmto menom zanikol a jeho nástupcom len premenovaním sa stalo mužstvo Dynamo ČSD Košice. Po vypadnutí tohto mužstva začiatkom päťdesiatich rokov v snahe hrať futbal na najvyššej ligovej úrovni sa stal hráčom susedného Prešova, ktorému v prvých rokoch účinkovania v najvyššej futbalovej súťaži pomohol (Prešov začal hrať najvyššiu súťaž až v ročníku 1950/51), a tak prispel k tomu, aby sa prešovskí futbalisti a ich prvoligové mužstvo stali jedinými zástupcami slovenského východu v I. lige.
Po skončení svojej futbalovej kariéry, aktívnej činnosti úspešne skončil trénersku školu, stal sa trénerom I. triedy, a teda s nárokom trénovať celky najvyššej súťaže. Dal sa tak na túto veľmi ťažkú športovú dráhu. Trénoval mužstvá na Slovensku, ale ako rodený Košičan zostal verný svojmu mestu, trénoval košické mužstvá a zakotvil v TJ VSŽ Košice, ktorej fabriky bol aj zamestnancom, a tak nakoniec sa venoval až do dôchodku civilnému zamestnaniu. No na futbal nezanevrel a mohli sme ho vidieť na všetkých podujatiach, kde sa veľmi rád stretával s bývalými spoluhráčmi, ako aj protihráčmi z iných klubov, aby si ako sa to povie s nimi "poročoval". Spomienky na staré dobré časy, zlaté časy košického futbalu, ktorých štadióny boli preplnené priaznivcami tohto krásneho športu.
V Košiciach zostali z mužstva ŠK Jednota Košice, ktorá vztýčila vysoko vlajku najvyššej futbalovej súťaže v roku 1945, už len traja Rudolf Zibrunyi, stredný obranca, Ladislav Beller brankár a Milan Danko ľavé krídlo no a ešte dnes žijúci prvý predseda klubu pán profesor Dr. Anton Harčár. No teraz sú už len dvaja a so slzami v očiach sa lúčia s jeho odchodom, odkiaľ už niet návratu, no spomienka naň zostáva a jeho meno, ako aj mená tých, ktorí už nie sú medzi nami, zostanú v histórii košického futbalu navždy zapísané zlatými písmenami. Aj on bol medzi tými, ktorí rok po zrodení ŠK Jednoty Košice sa zaslúžili o to, aby po vstupe medzi čs. futbalovú elitu v súboji so slávnym ŠK Bratislava po víťazstvách doma 2:1 a na ihrisku súpera 3:2 získali na čele so svojím stredným obrancom prvý hrdý titul futbalových majstrov Slovenska.
Posledná rozlúčka s týmto veľkým športovcom bude utorok 6. augusta o 14.00 hod. v košickom krematóriu. Košickí futbalisti, podobne ako aj prešovskí futbaloví priaznivci, príďte sa s týmto vzácnym človekom rozlúčiť a vzdať mu poslednú úctu.
"PURO" na Teba nezabudneme. Pokoj duši Tvojej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
