jarnej časti uplynulej sezóny. Dnes by si to už poriadne rozmyslel. Napriek obrovským starostiam a finančným suchotám sa podarilo IV. ligu pre Rožňavu zachrániť. Splnil svoj hlavný cieľ a na čele klubu, ktorý má nový názov, ostáva minimálne do konca jesennej časti. Tvrdí, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Keď sa k práci vo vedení klubu nepridajú ďalší ľudia, ktorým na futbale záleží, funkcie sa vzdá. Najviac ho sklamali funkcionári futbalových mužstiev v okrese.

Splnili sa vaše ciele, s ktorými ste sa postavili na čelo rožňavského klubu?

Keď som začiatkom marca v klube začínal, nevedel som do čoho idem, z pohľadu finančných nezrovnalostí. Mám na mysli dlhy voči bývalým trénerom, ako i podlžnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré zanechali moji predchodcovia z minulých rokov. Počas hektickej jarnej časti sezóny a starosťami so záchranou sme museli siahnuť až na dno svojich síl.

Záchranu sa podarilo vybojovať až v hodine dvanástej. Ako vidíte vy?

Je to história, o ktorej už nechcem hovoriť. Aj v súčasnosti ešte doznievajú naše problémy so záchranou IV. ligy. V zimnej prestávke sa vlastne netrénovalo. Mali sme nedostatok hráčov, najmä po derby s Betliarom, lebo zápas sa nám nevydaril a niektorí skúsenejší hráči duel podcenili, nepodali primeraný výkon, čím sme prehrali. Po kritike do vlastných radov, sa niekoľkí títo starší hráči s mužstvom rozlúčili, namiesto toho, aby sa pozreli na svoj výkon sebakriticky. Odišli a mali sme situáciu ešte ťažšiu. Našťastie sa nám to podarilo.

Aký je váš pohľad na hru mužstva v jarnej časti sezóny?

V prvom rade neexistovala zimná príprava, štadión nemal svojho správca a ekonomika v klube vlastne nebola žiadna. Ako perlička, je že tréner áčka Breuer nosil dresy a výstroj svojich zverencov prať domov. Teda primitívne podmienky. Ani sa teda nečudujem, že hráči nemali chuť v takýchto pomeroch trénovať. Všetky tieto veci sa na jar odzrkadlili na našej hre. V každom zápase sme už v druhom polčase nevládali, lebo chýbala fyzická kondícia. Po prestávke boli výkony mužstva kritické. Deficit zimnej prípravy sa prejavuje aj dnes a vidieť to v prípravných zápasoch. Či v pohári s Veľkou alebo v generálke na ligu proti Turni. Letná prestávka je krátka a kondícia sa naberá v zime.

Ako sa vám pozdávali výkony dorastencov v mužstve dospelých?

Mladí hráči z dorastu medzi dospelými výkonnostne upadli, ale nečudujem sa. Mali na pleciach veľkú záťaž, ktorú sme na nich položili. Prakticky sedemnásťroční chlapci zachraňovali ligu. Psychicky to bolo pre nich náročné, a to sa prenieslo na výkony, ktoré mladíkom klesali a nie gradovali. Inak však nesklamali.

Futbal v meste a okolí verejnosť vníma optikou A-mužstva. Ale v klube sú aj mládežnícke družstvá, od žiakov v 1. lige až po treťoligových dorastencov, pričom mladší skončili na výbornom druhom mieste. V čom vidíte biedu celku dospelých a prečo majú fanúšikovia takýto pohľad na klub?

Žiaľ, je to už tak, že výsledku klubu sa odvodzujú od výsledkov áčka. Verejnosť nevidí ani dôsledne nesleduje zápasy a výsledky dorastencov alebo žiakov. Mládež v uplynulej sezóne však dosiahla naozaj veľmi pekné výsledky. V budúcnosti chceme naďalej zachovať najvyššiu žiacku ligu a chystáme sa s dorastencami postúpiť do druhej ligy. Reakcia fanúšikov a ostatných občanov mesta sa odvíja od doby, keď Rožňava vypadla z II. ligy, potom prišiel ďalší zostup a aj v súťaži, kde sme dnes sú výsledky každý rok horšie a horšie. Vyvrcholilo to teraz, keď sme sa zachránili v poslednej chvíli. Ľudia si hneď povedia, že načo tam mám chodiť, keď hráči nevládzu ani chodiť, nieto ešte aj behať či kopnúť do lopty. Toto je zázemie...

...ktoré sa odrazilo na vnímaní futbalu v Rožňave a chodu klubu?

Keby som začal rozprávať o tom, čo som vlastne prevzal, to by bola kapitola sama osebe a mnohí by ma aj... no, poviem to inak. Museli by sme voči niektorým bývalým funkcionárom začať viesť spory súdnou cestou. V marci sme začali s dlhmi vo výške viac ako 600-tisíc korún.

Ako vyzerá ekonomika klubu v súčasnosti?

Od začiatku sme začali systémom vyrovnaného rozpočtu. Teda, iba toľko môžeme minúť, koľko máme k dispozícii na účte. Chcem poďakovať nášmu mestu, ktoré nás na jar, a vlastne aj teraz, ako jediné finančne podporilo. Na oplátku, my, do koruny všetko vyúčtujeme a vedenie mesta presne vie, na čo sme peniaze použili. Spolupráca s vedením mesta je na tomto fronte skutočne veľmi dobrá.

Zostaňme pri financiách. Klub stojí na prahu novej sezóny...

Hľadali sme možnosť ako zlepšiť verejnú mienku o rožňavskom futbale. Zmenili sme názov klubu na Spoločnosť priateľov Mestského futbalového klubu. Je to občianske združenie, v ktorom majú pôsobiť ľudia ochotní pomôcť futbalu v Rožňave a nielen ho ohovárať. Založili sme osobitný účet a máme živnosť na reklamnú činnosť. Chceme pritiahnuť podnikateľov, ktorí nás finančne podporia aspoň tisíckou mesačne formou reklamných pútačov na štadióne. Najvyššie náklady predstavuje cestovanie a ak rátame so sumou okolo 40-tisíc korún za reklamu, táto suma by pokryla náklady za autobus pre žiakov. Naša ekonomika stojí a padá na doprave. V klube nikto nepoberá plat, ani ja si nenárokujem nič z financií, ktoré má klub k dispozícii, hoci ma táto funkcia oberá o čas. Okrem predsedu klubu robím aj manažéra a v minulosti mal manažér peknú výplatu.

A hráči?

Hráčov motivujeme symbolickou sumou za víťazné zápasy podľa prémiového poriadku. Za domáce víťazstvo dostane každý hráč 200 korún, vonku 250 plus občerstvenie a za účasť na tréningu 50 korún. Teda keď hráč pravidelne trénuje a mužstvo štyri razy vyhrá, zarobí si jeden hráč okolo 1000 korún mesačne. A to je maximum, koľko môže hráč na futbale zarobiť.

Ako vyzerá káder mužstva pre IV. ligu?

Skúsení hráči, ktorí po derby s Betliarom prerušili v klube svoju činnosť sú naspäť a riadne trénujú. Pribudol Harhovský zo Svitu, ktorý je náš odchovanec a z Kovstavu prišiel Truhan. V kádri je znova i brankár Szabó, ďalej Ambrózy, Hronec a bývalého kapitána Stehla máme na súpiske pre nový ročník tiež, ale zatiaľ je pracovne v Amerike. Lőrincz ostáva v Starej Ľubovni po jarnom hosťovaní teraz už na prestup a Peter Milko bude do 31. decembra hosťovať v Štítniku.

Medzi fanúšikmi sa hovorí o odchode brankára Almášiho za čudných okolností.

Jeho odchod do Štítnika je nepríjemná vec. V minulosti dal za svojho bývalého hráča klub 25-tisíc a troch futbalistov. Jedna osoba z bývalého vedenia mu však za svojho pôsobenia v klube vydala voľný prestupový lístok... Nechcem to ďalej medializovať.

Nový hráčov nie je veľa. Prečo?

Oslovili sme i ďalších hráčov, konkrétne Dókuša z Brzotína, Brnčíka z Gemerskej Polomy, Mátyusa s Jurínim z Krásnohorského Podhradia a Kováča z Nižnej Slanej. Žiaľ, ani jeden z týchto prestupov nevyšiel. Funkcionári týchto mužstiev mali veľké nároky a, dokonca, niektorí s nami odmietli i rokovať z dôvodu, že chceme rozbiť obecný futbal.

To je odvážne tvrdenie zo strany dedinských mužstiev, nemyslíte?

Jednoducho nechcú Rožňave pomôcť. Vyhovárajú sa, že sa im rozpadne mužstvo a oni si to nemôžu dovoliť...

...vyzerá to tak, že futbal v niektorých dedinských mančaftoch stojí na jednom hráčovi.

Tí ľudia zatiaľ nepochopili jednu základnú vec. Keď nebude futbal v Rožňave, nebude ani v okrese. V každom jednom obecnom mužstve sú dvaja-traja futbalisti, ktorí sú rožňavskými odchovancami. My, do mladých investujeme naše prostriedky, predtým naši hráči na dediny poodchádzali, a keď sa takýto futbalista chce vrátiť do Rožňavy, pýtajú za nich funkcionári horibilné sumy. Dnes máme 82 registračiek hráčov v mládežníckych družstvách a po týchto zlých skúsenostiach s klubmi v okrese prijal výbor nášho klubu uznesenie, že pre budúcnosť odmietame predať ktoréhokoľvek hráča do okresného mužstva. Aspoň dovtedy, kým sa spolupráca s mužstvami z nižších súťaží nezlepší.

Skončila aj spolupráca s Lipovníkom, ako rožňavským béčkom. Prečo?

Tak sme sa dohodli. Naši hráči pod Soroškou ostali za sumu predstavujúcu primerané výchovné, s ktorým bol výbor spokojný.

Asi nemáte pred novou sezónou veľké oči, a keď sa áčko udrží v IV. lige, bude to za daného stavu dobrý výsledok. Aké sú ciele a s akým umiestnením budete spokojný?

Potešiteľné je to, že hráči začali svedomito trénovať. Nezískali sme spomínaných hráčov z okresu, ale pomohlo nám troma hráčmi vojsko, za čo armáde chcem touto cestou poďakovať. V kádri sú hráči, ktorí majú 18 a menej rokov. Priemerný vek mužstva je 21 rokov. Pevne verím, že mladíci spolu so staršími a skúsenými hráčmi vytvoria kompaktný za jeden povraz ťahajúci celok a majú aspoň na stred tabuľky okolo 8. miesta po jesennej časti. Jar je ešte ďaleko, ale dúfam, že sa vyhneme podobnému záveru súťaže ako v poslednej sezóne.

Autor: pk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.