zbieram a potom si ich nosím domov. Vždy je ich za plný ruksak a teraz ich mám v byte toľko, že neviem, čo s nimi," opisuje svoju predstavu relaxu slovenská speváčka Sonia. Spomínané šťeňa je mladučká doga Tao, bez ktorej sa Sonia nepohne pri svojich potulkách ani na krok.
Vo voľnom čase sa venuje bojovým umeniam kung-fu a thai-chi, vo filozofii ktorých žije už štvrtý rok. Počas pobytu v Kanade navštevovala hodiny bojových umení pod vedením majstra. Vo svojom staronovom bratislavskom pôsobisku si už musí vypomôcť sama, napriek tomu je už majiteľkou modrého opasku a staré bojové umenia i súkromne vyučuje.
"Mojou druhou láskou sú kone. Kým som žila na Slovensku pred svojim odchodom do Toronta som veľmi veľa aktívne jazdila," pokračuje speváčka, ktorej už na cválajúcich žrebcov veľa času nezostáva.
Jedlo a gurmánske radosti života Sonii veľa nehovoria. V jej rozlietanom živote majú však nezastupiteľné miesto sójové tyčinky, na ktorých doslova prežíva. Keď si napokon nájde predsa len čas na teplé jedlo, nikdy to nie je nič, na čo má konkrétne chuť. "Nikdy som v jedle nenašla záľubu. Známi sú zo mňa zúfalí. Ja jednoducho nejem a prevychovať sa nenechám. Do jedla sa musím vyslovene nútiť, ak viem, že mám pred sebou dlhý deň, na ktorý miniem veľa energie. Obľúbené jedlo? Fakt nemám, vlastne hej - sójové tyčinky a cukríky Slávia (smiech)."
Soniným chuťovým bunkám navyše zaimponoval i hrach, ktorý je jej favoritom tohto leta. Túto zeleninu je ochotná jesť na kvantá v pravidelných intervaloch.
"Odrazu som mu prišla na chuť, kupovala som si ho na kilá a v jednom kuse som ho do seba pchala. Až sa mi nafúklo brucho, hodinu som bezvládne ležala doma a šla som umrieť od bolesti. Ale nepoučila som sa. Na druhý deň som si opäť kúpila dve kilá hrachu a dopadla som rovnako," smeje sa Sonia, ktorá je pri študovaní jedálnych lístkov úplne bezradná. "Mne je fakt jedno, čo budeme jesť. Napokon kapitulujem a poprosím prísediaceho alebo samotného čašníka, nech mi objedná čokoľvek, len nech to nie je štipľavé," dokladá na margo.
Aj obľúbený nápoj by ste u nej hľadali len ťažko. Ako sama hovorí, je "prechlastaná" všetkých džúsikov, kapuccín a farebných vôd. "So železnou pravidelnosťou konzumujem len kávu, bez ktorej sa nezaobídem. K nej už neodmysliteľne patria i cigarety," krčí plecami dodajúc, že alkohol ju nikdy zvlášť nepriťahoval.
Červenovlasá Sonia púta pozornosť nielen silným hlasom, ale i nápaditým imidžom. "Červené vlasy som mala odjakživa, respektíve na hlave som už mala všetky farby okrem zelenej. Mala som totiž obdobie, kedy som si menila farbu vlasov podľa farby opasku, ktoré som získavala v kung-fu," hovorí Sonia, ktorej vlasová pokrývka bola už biela, žltá, čierna i modrá.
Jej šatník sa podobá jej gurmánskym chutiam. Nájdete v ňom všetko. Svoj štýl obliekania nevie popísať ani samotná interpretka. Nakupuje veľmi impulzívne. Ide, vidí, zaľúbi sa, kupuje. "Nikdy by som si ale na seba neobliekla sukňu. Necítim sa v nej dobre. Vlastním pár dlhočizných sukní, ktoré si však oblečiem tak raz za šesť uhorských rokov. Ak si ju už dám, musí mi zakryť úplne všetko," dopĺňa speváčka, ktorá vraj míňa peniaze "na blbosti". "Keď ma pochytí chuť míňať, kúpim čokoľvek, čo mi padne do oka. Nech je to akákoľvek zbytočnosť. Minula som už toľko peňazí na tieto vecičky, že vlastne ani nemám čo ukázať. Išlo väčšinou o pominuteľné veci," vysvetľuje Sonia, ktorej materializmus a zhromažďovanie hmotných statkov nič nehovorí.
Podľa nej človek vlastní len sám seba. Ak má okolo seba priveľa majetku, môže sa ľahko stať, že bohatstvo začne vlastniť jeho samého. Pri otázke cestovania pohotovo odpovedá. "Čína! Keď budem veľká a bohatá, rozhodne sa vyberiem do týchto končín. Strašne ma to tam láka. Pozrieť sa do tamojšieho šaolínskeho kláštora," priznáva.
Má fóbiu z kín, kde ju vyrušuje príliš veľká masa ľudí. "Ale obľúbený film mám, volá sa Jakubov rebrík. A najlepšia kniha na svete je Malý princ. Už v štrnástich som sa do nej zamilovala a v každom veku v nej objavujem niečo nové. Je to moja biblia."
Sonia je z rodiny asi najtechnickejšie zameraná, je majiteľkou vodičáku, ku ktorému jej chýba len vhodný automobil. Takže nejazdí a radšej sa venuje hudbe, v ktorej pomaly ale iste opäť obhajuje svoje miesto na slovenskej scéne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
