robotní, kamarátski a veselí lude. Vedeli tverdo robit a potom se zabavit. Najväc se bavili na svojé biade. Težko robit v bani, pri pecoch v kotrých se pražela železná ruda a potom se tavelo železo, popritom ešte aj doma na polu robotovat, to nebulo med lízat. Potom bulo vše aj velé remeselníkó, kotrí hlavne pre baníkov vyrábeli všelijakja veci. Obuv, šaty a jedlo. Na tverdých a ostrých skaloch se čižmy a boganče barz drali a nebulo penezí na kúpu nových, preto aj bulo velé šustró. Tí museli závršok ku závršku prišívat, podšvó novja podrážky menit. Aj maj otec buli baníkom a pritom ešte karpali, šiže se šusterstvom zaoberali. Každý vešiar chodilo do nás telo ludí ša im na poškanja maj otec poopravovali čižmy, alebo boganče. Ale prišlo k nám aj velé ludí len tak na posjadzky. Nebulo rádia, ani televízia a noviny len farár a ušitel odoberali. Správy si lude u nás porozpráveli. Pritom se velé fíglov, ale aj strašidelných pripovjacok porozprávelo. Jé som šitko ako malý chlapec pošúval a potom to na druhý den svojim kamarátom porozprável. Jé som robial aj donášku pokarpanej obuvi rovno do domu. Na otázku, kelo mám pýtat za robotu otec mi vešinou povedal, aby som pýtal daša z domu. Vyhovovalo to kunčaftom i nám. Peneze barz nebuli medzi ludmi, ale mljako, maslo, slaninka, alebo jeblúšká se v každom dome najšli. Kot smo potom prerátavali na ceny, vše to všlo aj pre nás lepši, lebo v korunoch by otec telé nikdy nebuli pýtali.
Peneze nebuli na ništ. Lude si vzajomne vypomáhali ak vedeli. Jedon se rozumel tomu, druhí zas onomu a šicé smo buli na dedine aj jedna rodina. V predošlom režime sa hnevali zato, kot se povedalo, že jedna dedina ak velka rodina. Bulo treba ludi rozškatulkovat na trédnich nepriatelo a vikoristovaných a huckat ich proti sebe, aby se nenávideli. Toto nám ostalo aj podnes. Furt len hledámo dajakiho nepriatela, kotor je na vine zato, ze nemámo robotu a preto ani peneze. Tam hor se kradne vo velkom, ša je v porédku. No kot dakto si daša zobere, ši vlastne len prenese, hnet je to trestný prípad, tomu treba dávat sociálnu podporu. Ani podnájom nemusí platit. Kot má vysokja dlhy, musia mu dat celú palotu ako náhradnia bývania. Na ulicu nikoho nesmú vystehovat, lebo by to bulo porušovania ludskych prav. Kto urobil velo deti a dostáva na nich prídavky, aby ich nakrmil a ošatil, pritom deti vyšmarí na zelenú lúku, aby se išli pást, ako tia zviaretká a van ide do kršmy prepíjet podporu. To ni je porušovania menšinových práv. Ja si myslím, že najveššé nespravodlivost je v tom, kot ludom platímo za ništnerobenja. Kelo razi si všímam, že na tých laviškoch sedé penzisti, ktorí calí život robili a platili si nemocenskja a starobnja poistenia, vedlé tých mladích "fabrikantoch" na deti. Nit šloveka, kotor by tomu urobil konec.
Takí malí národ smo a pritom trpímo takó chorobó ako dakody Napoleon. Chcemo mat hnet šitko, ša majú velkja štáti. Každý by nás chcel len reprezentovat, lebo pritom si lude napchajú pupki šakovakimi dobortami, vidé svet, ale nikoho nezaujíma, akú chudobnú krajinu zastupujú a ša se robi doma. Hlavná vec, že se oni dobre majú. Neuvedomujú si, že reprezentujú "Žobrákovce", o šom tam za hranicami barz dobre vedé a len zo slušnosti nám to nedajú na vedomost. Zo Žobrákovec vás pozdravuje
Vás Bašík z Gemera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
