únie (DÚ). S jej volebným lídrom Ľudom Kaníkom (na snímke), sme sa porozprávali nielen o tom, čo všetko by malo byť inak.
Do volieb zostáva sedem týždňov a prieskumy preferencií politických strán sú neúprosné. Spoločná občianska kandidátka DS-DÚ zatiaľ príliš nezabodovala a podľa prieskumov sa pohybuje okolo dvoch percent. Zdá sa, že do parlamentu vám pomôže už len zázrak.
- Proti sebe stoja dva zaujímavé údaje. Prvým sú predvolebné preferencie, a druhým prieskum verejnej mienky, podľa ktorého by 20 percent ľudí by volilo DS, ale neurobia to, pretože máme málo percent a boja sa, že ich hlas prepadne. Umelá a nepravdivá myšlienka o riziku prepadnutia hlasov a katastrofe, ktorá z toho vyplýva vedie ľudí k strachu a obrazne im zväzuje ruky. Ľudia si potom nevyberajú toho, koho chcú, ale volia podľa teórie menšieho zla, ktoré ale prináša väčšie sklamanie a postupnú pasivitu. Keby tretina ľudí zahodila svoj strach, potom môžeme hovoriť o tom, že získať 5 až 7 percent by bolo reálne.
Koľko miniete na kampaň a odkiaľ získate prostriedky?
- Budem rád, ak sa nám podarí dať dohromady sumu okolo ôsmich miliónov korún. Zatiaľ ju ale nemáme. Spolu s DÚ máme zo štátnych zdrojov za poslanecké mandáty asi tri milióny korún, použijeme tiež peniaze z členských príspevkov. Zvyšok budeme musieť doplniť o darcov.
Nikto vám však nedá peniaze pre vaše "modré oči".
- Budú musieť. Kto napríklad chce, aby tu boli nízke dane a odvody, tak je to vlastne jeho investícia do budúcnosti.
DS chce dostať do politiky nové tváre z tretieho sektora. Jedným dychom ale dodávate, že pod týmto pojmom nemyslíte takých, ktorí sa 12 rokov vytŕčajú v parlamente, občas zmenia politické tričko a nová strana ich vyhlási za nové tváre. Nemyslíte si ale, že tretie miesto Jána Budaja na občianskej kandidátke DS-DÚ toto vaše tvrdenie vyvracia?
- Nemyslím si, že by Ján Budaj cestoval po stranách. Okrem členstva vo VPN bol potom len v Demokratickej únii, ktorá zanikla fúziou do SDKÚ. Proti tomu protestoval a aby udržal značku DÚ tak vytvoril Liberálnodemokratickú úniu, a teraz sa logicky vrátil k starej značke DÚ.
Je pravda, že jedno tričko DÚ mal stále na sebe, ale okrem neho si na seba navliekal ďalšie, aby sa jeho strana dostala do parlamentu.
- V parlamente však sedí prvý raz od revolúcie. Na Slovensku vznikol akýsi mýtus, že Jano Budaj sedí od roku 1989 v národnej rade. Pravda je však taká, že predtým nebol poslancom a teraz je tam prvýkrát.
Iniciatíva poslancov DS presadiť zákon o zákaze šikanovania občanov a firiem štátom opäť stroskotala. Zákon, by mal zmeniť prístup úradníkov, aby už nemohli požadovať doklady, ku ktorým majú prístup a ktoré už raz od občana dostali. Návrh zákona ale viacerí kritizovali, pretože úrady často nemajú dostatočné technické vybavenie, či prístup na internet. Považujete tieto výhrady za opodstatnené?
- To sú falošné a nepravdivé argumenty odporcov zákona. Účinnosť zákona sa dá upraviť, okrem toho úradníci musia vedieť pracovať s počítačom, a tie sú na všetkých úradoch. Zákon sa týkal napríklad aj toho, že úradníci žiadajú viackrát ten istý doklad, ktorý ste už raz odovzdali, no aj napriek tomu vás posielali po potvrdenia od jedných dverí k druhým. Tento zákon to zakazoval. Verejná správa je platená z našich daní a má slúžiť občanom, nie ich tyranizovať. Podľa prieskumu a každý štvrtý občan stretol na úrade so šikanovaním. Tento zákon to mal napraviť a úradníka, ktorý by to robil mal vystaviť sankcii, ktorej polovicu by dostal šikanovaný občan. Poslanci, ktorí sa postavili proti nemu len potvrdili, že chránia záujmy byrokratickej loby a nemajú čo robiť v pravicových stranách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
