novín ako za ostatných 10 12 rokov. Lenže ako upadala eufória z udalostí po novembri, začalo aj tlačené slovo mať problémy.
Dnes už zanikajú aj také denníky, ktoré pol storočia oslovovali svojich čitateľov. Mnohé doplácajú na časté zmeny vlastníkov, v ktorých sa okrem honorárov stráca aj koncepcia, či dokonca medziľudské vzťahy. Zabúda sa na tých "drobných grafomanov", čo pozbierali vo svojom okolí aj tie najmenšie mince informácií a posielali do svojho denníka. Nejeden majiteľ novín sa vrhol na bulvár v nádeji, že mu vráti vynaložené investície a zabezpečí zisk. Zabudli, že bulvár je príliš riedka strava pre konzumentov tlačeného slova. Len tak na okraj čerstvá maturantka vedela o Pamele Andersonovej všetko, ale na otázku, kto bol Andrej Bagar, iba na mňa vypleštila pomaľované oči a z úst jej vybehla veľká žuvačková bublina.
Možno práve pre tú bublinu mi zabudla povedať, že čo tam po Bagarovi, keď budúcnosť je orange.
Myslím si, že práve na takýmito taľafatkami vštepujeme odpor ľudí k printovým médiám. Na druhej strane, mnohí skúsení redaktori z nich odchádzajú pre veľa príčin, od nízkych platov až po nežičlivé medziľudské vzťahy. Mladí sa ešte nepriučili, mnohí si ani nič nedajú povedať, pretože si myslia, že k diplomu z fakulty žurnalistiky im niekto pribalil a povestný mešec rozumu.
Nedávno sa nechal počuť jeden pedagóg zo spomínanej fakulty. Povedal, že úroveň dnešných začínajúcich novinárov je na takej vedomostnej výške akú on mal v čase gymnaziálnych štúdií. To by nebolo až také zlé, veď každý musí nejako začať. Najväčšia chyba je asi v tom, že Slovensko asi ešte dlho nebude mať taký seriózny parlament, ktorý by dokázal prijať pragmatický mediálny zákon, ktorý by poslúžil skvalitneniu tlačeného slova ale aj prístupu tých, ktorí médiám informácie poskytujú. Lebo niet nad faktografickosť a úprimnosť tlačeného slova, komplexnú informáciu podanú serióznym novinárom.
Autor: vj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
