krčiem. Väčšina z nich sa zaoberala obchodom, službami a remeslami.
Po vyhlásení protižidovských zákonov sa situácia začala rýchlo meniť. Už v roku 1939 boli zriaďované židovské pracovné tábory a po septembri 1939 postavenie Židov sa veľmi zhoršilo, vyústilo do ich úplnej fyzickej likvidácie. Z Trebišovského okresu bolo do polovice roka 1942 odtransportovaných do koncentračných táborov 1 600, pričom len zo samotného Trebišova približne 500 Židov.
Do prvých transportov sa dostávali najchudobnejší Židia. Bohatší si transport rôznymi spôsobmi odkladali. Mnohé židovské rodiny sa v zúfalej situácii uchyľovali k zmene náboženstva. Dávali sa krstiť za kresťanov, ale ani to im nepomohlo. Na vyvážaní Židov sa podieľali príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG) z cudzích okresov.
Rodinné domy odvlečených boli zapečatené a neskôr ich ponúkli na predaj. Obchody a živnosti sa arizovali už predtým. Mnohým Židom sa podarilo utiecť z transportov za pomoci civilných obyvateľov a neskôr boli aktívnymi členmi partizánskych oddielov.
Po druhej svetovej vojne sa do Trebišova vrátilo len torzo židovskej komunity. Úplne sa z nej vytratili mená Engelovci, Burgerovci, Reichovci, Rosenwaserovci, Schőnovci, Meiselsovci, Guttmannovci a mnohé ďalšie.
Malá skupina Židov, ktorá prežila vojnu, sa po roku 1948 rýchlo vysťahovala za hranice. Bratia Engelovci žijú v zámorí, Anna Hirschfeldová v Izraeli, tak ako dvojčatá trebišovského zverolekára Hechta, či Tomáš a František Burgerovci.
Po Židoch nezostali ani rituálne stavby synagógy, cintoríny, školy, kúpele, knižnice. Pravdou zostalo iba to, že ani smrťou posledného účastníka sa nevymaže holokaust z mapy židovskej komunity.
Autor: Jozef Bumbera, Trebišov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
