jeseni ich života závažný problém. Chliev blízko ich rodinného domu je totiž v poslednom období atakovaný zlodejskými návštevami. Pôvodný počet sliepok desať sa im oklieštil na polovicu a podobne je to aj so zajacmi. Ich chov radšej starí manželia zredukovali na nulu. "Aspoň sme predbehli zlodejov," pokúsil sa o žart dôchodca z jednej nemenovanej obce zo Spiša.
Porevolučná doba priniesla do našich zemepisných šírok staronový fenomén - hlad. V súvislosti s hmotnou núdzou a prázdnym žalúdkom je Spiš už nemálo medializovaný kvôli krádežiam poľnohospodárskych plodín. Hladní aktéri krádeží si však v tomto prípade nevyberajú a nepohrdnú ani zvieratami.
Ako pre Spišský denník uviedol riaditeľ odboru poriadkovej polície na OR PZ v Spišskej Novej Vsi pplk. Ing. Peter Hrabuvčin za posledných šesť mesiacov policajti zadokumentovali sedem prípadov krádeži domácich zvierat. Momentálne sú vo všetkých prípadoch známi aj páchatelia. "Ide o príležitostné, neplánované a neorganizované krádeže. Zlodejov "motivuje" k tejto činnosti hlad a ukradnuté zvieratá preto okamžite skonzumujú," popísal P. Hrabuvčin.
Páchateľmi týchto priestupkov a trestných činov sú väčšinou Rómovia. Objektmi ich krádeží sú hlavne súkromné pozemky ako maštale, chlievy a ich lup predstavuje všetky druhy zvierat, ktoré sa dajú skonzumovať. V Nálepkove sa totiž neštítili skonzumovať ukradnutého psa. V Spišských Vlachoch zase zlodeji ukradli malého poníka. "Páchatelia poväčšine kradnú na súkromných pozemkoch, ako sú maštale a chlievy. Zo spomínaných siedmich prípadoch išlo iba raz o poľnohospodárske družstvo. Dvaja Rómovia ukradli býka v hodnote 12-tisíc korún, ubili ho kameňmi a zjedli. V tomto prípade ide vzhľadom na výšku škody o trestný čin. Páchatelia budú stíhaní aj za týranie zvieraťa a to kvôli spôsobu, akým ukradnutého býka usmrtili," vysvetlil P. Hrabuvčin.
Ostatné prípady, keď Rómovia kvôli hladu kradli domáce zvieratá, policajti klasifikovali ako priestupky. "Spôsobená škoda totiž nebola vyššia ako jedennásobok minimálnej mzdy," upresnil P. Hrabuvčin.
Najsmutnejšie na príbehoch o zjedených sliepkach, morkách, zajacoch a dokonca psoch je, že prívlastok poškodený je pre chovateľov týchto zvierat ako šitý. Tí sa totiž nedočkajú vrátenia svojho zvieraťa, prípadne náhrady škody. "Zlodeji väčšinou ukradnuté zvieratá v krátkom čase skonzumujú, preto je šanca na ich vrátenie majiteľovi minimálna," uviedol P. Hrabuvčin.
Vzhľadom na to, že týchto krádeží sa najčastejšie dopúšťajú maloleté osoby, poškodení chovatelia obídu, kvôli našej legislatíve tiež naprázdno. V prípade dospelých zlodejov ide zase o osoby v hmotnej núdzi odkázané sa pomoc štátu sociálne dávky. A tie sú v tomto prípade nedotknuteľné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
