parlamentom v marci a účinnej od mája, musia byť od 1.augusta všetci lekári povinne členmi SLK na základe vlastnej žiadosti. Tento fakt, známy pol roka a vo forme legislatívneho zámeru viac ako rok, vyvolal prudkú nevôľu Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktoré sa ústami svojho predsedu Mariána Kollára rozštekalo cez médiá, akoby mu práve teraz siahli na život. Naopak, povinné členstvo, povinné poplatky a všetko, čo s tým súvisí, háji, samozrejme, samotné vedenie SLK.
V prvom pláne je to pre Slovensko typický príbeh, keď odpor resp. vzbura nejakej záujmovej skupiny vypukne dávno po funuse. (Príkladov je do bludu - napr. zákony o štátnej a verejnej službe.) Teda vtedy, keď zo zákona vyplývajúce skutočnosti hrozia nadobudnutím účinnosti a de facto už niet legálnej obrany. Členovia LOZ by sa preto mali predsedu Kollára predovšetkým spýtať, že kde bol a čo robil pred prijatím zákona. Našepkáme im - bol napr. "na barikádach" pred Úradom vlády, kde držal hladovku za tarifné platy, ktoré by sa podľa neho mali do roka 2004 zvýšiť na trojnásobok priemeru v národnom hospodárstve. A politizoval rečami o tom, koho lekári budú resp. nebudú voliť.
Odhliadnuc od stratenej poctivosti LOZ, treba povedať, že ich kauza je nielen zmeškaná, ale aj spravodlivá a pre slovenskú demokraciu zásadná. Pretože: Nech žijú komory - ale ako DOBROVOĽNÉ profesné združenia. Povinné členstvo lekárov (sestričiek, lekárnikov, zubárov) je brutálnym zásahom do slobody výkonu povolania. Je tomu proste tak, lebo neexistuje obhájiteľný dôvod, prečo by si osoba s diplomom, atestáciou či iným oprávnením nemohla zarábať na živobytie bez organizovania sa v profesnom spolku.
Absurdné sú argumenty, ktoré povinné členstvo predvádzajú ako nevyhnutnosť. Teda napr., že komora v množstve činností supluje štát, že stanoví etické a odborné mantinely, sankcionuje hriešnikov, funguje vlastne ako profesná samospráva. Ony falzifikujú realitu, jednoducho preto, lebo zdravotníctvo aj s komorami funguje v množstve krajín aj bez povinného členstva. To je korunné vyvrátenie. Je totiž lživá najčastejšia replika, ktorá v súvislosti s presadzovaním (nielen tohto) zákona zaznela - že povinné členstvo v špecifických oboroch s vysokou mierou zodpovednosti pracovníkov je v Európe samozrejmosťou. A že je to požiadavka EÚ, kde existuje plošne. Nie je to pravda. Na Slovensku sme si schválili najrigidnejší, nemecko-rakúsky model.
A ten je najnebezpečnejší pre slobodu jednotlivca a demokratické pomery. Komory s povinným členstvom sú totiž jedným z poznávacích znakov plazivého nástupu korporativistického štátu. Ten sa definuje tým, že dobre organizované skupiny, nasávajúce nové a nové privilégiá, vytláčajú z rozhodovania občanov. Povinné členstvo je základným atribútom moci komôr a profesných združení, keďže vytvára ilúziu, že inštitúcia zastupuje všetkých pracovníkov oboru. Čo jej prepožičiava akože vyššiu legitimitu vmiešavať sa rozhodovacích procesov, a to aj ďaleko za hranicami stavovských revírov.
Nedemokraticky však pôsobia komory aj dovnútra. Je normálne, aby o bytí či nebytí lekára, sestričky, architekta, auditora a pod. rozhodovali tí, ktorí sú zároveň jeho konkurenciou na voľnom trhu? Pretože ak vašu povinnú prihlášku odmietnu, následkom je práve toto. Prišlo by vám normálne, keby o zriadení nového bufetu (čistiarne, pekárne, etc) vo vašej štvrti rozhodovala komora bufetárov (čističov, pekárov)?? Sotva, komory tzv. špecifických oborov však takouto "kompetenciou" disponujú; doplatí na to, pochopiteľne, pacient (klient, zákazník).
Živým svedectvom sú obštrukcie s otváraním nových lekární, o ktorých sa už bežne píše; podľa zákona musí štát pri udelení licencie rešpektovať stanovisko SLeK. Lekárnická komora pritom zaviedla tzv. demografické kritérium, podľa ktorého nová lekáreň môže vzniknúť iba vo vzdialenosti vyše pol kilometra od už existujúcej. Pričom zároveň sa musí dodržiavať rovnica jedna prevádzka na 5000 obyvateľov. No nepomilovali by ste ich?? Je zdravý štát, kde cudzí ľudia rozhodujú o tom, či smiete vykonávať svoje povolanie?
Svet profesných komôr s povinným členstvom je pozdravom z feudalizmu. Kto chcel strihať mešťanom fúzy alebo prikladať pijavice, musel byť členom cechu. Stredovekí cechmajstri vybudovali svoju moc tiež na legende, že musia kontrolovať kvalitu práce, rozhodovať o skúškach a trestoch, strážiť profesné privilégiá a pod. Ich skutočným zámerom však bolo dostať pod kontrolu (a vykrádať) cechovú pokladňu, ničiť konkurenciu a slobodný obchod. Presne to sú dôvody, prečo nachádzajú aj dnes svojich nasledovníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
