a teda veľmi vysokú pravdepodobnosť, že ochorejú na srdcovo-cievne choroby alebo rakovinu, ktoré sú u nás dlhodobo najčastejšou príčinou smrti.
Najväčší vplyv na celkový zdravotný stav ľudí u nás má výrazné starnutie populácie, hovorí najnovšia Správa o zdravotnom stave obyvateľov v rokoch 1990 až 2001, ktorú vypracovalo ministerstvo zdravotníctva a bude sa ňou v stredu zaoberať vláda.
Demogeografka Gabriela Baníková z prírodovedeckej fakulty v Bratislave hovorí, že ľudia sa často o seba nezaujímajú. "Prehlbuje sa u nich nezáujem o ich zdravotný stav," myslí si. Zvlášť kritická je podľa nej skupina dôchodcov, ktorí prestávajú kupovať lieky, pretože sú pre nich drahé.
Pre Slovensko je už dnes charakteristický vysoký podiel starých ľudí, podobne ako pre štáty západnej Európy. Do dôchodkového veku sa postupne dostávajú silné populačné ročníky narodené krátko po druhej svetovej vojne.
Menej ľudí zomiera. Nie preto, že by boli zdravší, ale preto, že 75 a viac rokov, teda najčastejšieho veku pri úmrtí, sa dožívajú slabšie populačné ročníky narodené v rokoch 1915-1925.
Baníková si myslí, že časté choroby spôsobuje aj stres z chudoby. "Dlhodobý stres má za následok nielen zdravotné problémy, ale aj zlozvyky, takí ľudia viac pijú a fajčia." Zlé svedomie by mali mať podľa nej aj zamestnávatelia, ktorí často nevedia vytvoriť vhodné pracovné podmienky.
Osemdesiat percent zomretých bolo v poproduktívnom veku, 18 percent v produktívnom. V produktívnom veku zomrelo takmer štyrikrát viac mužov ako žien.
Ľudia najčastejšie umierajú na choroby obehovej sústavy (55 percent), nádory (22,6 percenta), poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin (6 percent), choroby dýchacej (5,5 percent) a tráviacej sústavy (5 percent). Baníková hovorí, že na nádory sa v skutočnosti zomiera viac. "Záleží len na lekárovi, čo určí ako prvotnú príčinu smrti."
Za posledných 10 rokov klesá počet samovrážd, ročne si život vezme okolo 460 ľudí, či je na úrovni európskeho priemeru. Štvrtina samovrahov je psychicky chorá, samovražednosť závislých od alkoholu a drog je podstatne vyššia ako u ostatných ľudí.
Každý piaty ležal v nemocnici
Za posledných 10 rokov boli ľudia na Slovensku častejšie práceneschopní. V roku 2000 bolo hospitalizovaých vyše milióna ľudí, teda takmer každý piaty človek. Pred desiatimi rokmi to bolo o 23 percent ľudí menej.
"Nižším príjmovým skupinám sa oplatí ísť na péenku," hovorí Baníková.
Na Slovensku žije 225 000 plne invalidných dôchodcov, vyše 65 000 čiastočne invalidných.
Stúpol tiež počet diabetikov, najmä detí. V roku 1990 ich bolo 195 805 (3,7 % obyvateľstva), v roku 2000 už 256 138 (4,7 % obyvateľstva). Najviac diabetikov je v okrese Topoľčany a v okolí Trenčína, najmenej v okrese Čadca. Rozdiel medzi týmito regiónmi je až štvornásobný.
Dobrou správou je, že výrazne klesol počet epidémií, nákazlivých chorôb, ochorení zapríčinených zlou vodou a TBC. Viac ako štvrťstoročie nezaznamenali lekári výskyt antraxu - sneti slezinnej, za posledných 10 rokov len jeden prípad tetanu u dospelého.
V roku 2001 zistili osem nových prípadov infekcie HIV a štyri prípady rozvinutého ochorenia na AIDS. Od začiatku sledovania bolo u slovenských občanov zistených 98 prípadov HIV infekcie, z toho 30 prípadov rozvinutého ochorenia AIDS. Dvadsať prípadov sa skončilo smrťou. Dnes žije na Slovensku 77 HIV pozitívnych, 10 s rozvinutým ochorením na AIDS.
Vyšetrení sa robí málo
"Stále máme v porovnaní s inými vyspelými štátmi malý podiel nádorov zachytených vo veľmi ranom štádiu," píše sa v správe. Nerobia sa totiž plošné vyšetrenia.
Zdravie si obyvateľstvo ničí nesprávnym stravovaním a životným štýlom. Ľudia jedia priveľa tukov, stále najobľúbenejšie sú polotučné mlieko, vysokotučné syry a jogurty. Je sa veľa tzv. červeného mäsa a vajec a málo čerstvého ovocia a zeleniny.
Viac ako jedna tretina ľudí má aspoň jeden rizikový faktor (obezita, vysoký tlak, vysoký cholesterol, fajčiarsky návyk), štvrtina dva, osem percent tri. Jedno percento má všetky štyri rizikové faktory.
Významnú negatívnu úlohu zohráva reklama. Zdražovanie potravín na začiatku 90. rokov prinútilo ľudí obmedziť prejedanie sa mäsom a živočíšnymi tukmi. Dnes sa už nízka kúpyschopnosť prejavuje záporne. Ľudia nekupujú to, čo je zdravé, ale to, čo je lacné.
Vláda o informatívnych materiáloch, akým je táto správa, nehlasuje, len ich berie na vedomie. Celý text je prístupný na internetovej stránke Úradu vlády.
(mar, joč)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.