všimnúť, ako sa pri autovej čiare zastavil na kus reči pri trénerovi hostí Jozefovi Adamcovi najprv Miroslav Sovič a po prestávke i jeho brat Jaroslav. A čo také preberali, že po debate nasledovalo podanie rúk i pohladenie od kormidelníka?
"Najprv sme spomínali niečo do minulosti a potom sme sa bavili o stretnutí," stroho konštatoval tréner Trnavy J. Adamec. "Zdravil som sa s ním, dlho sme sa už nevideli," poznamenal na margo debaty kapitán 1. FC Miroslav Sovič. Jeho brat Jaroslav však diplomatický zdvorilostný slovník odložil na bok a prezradil to, čo bolo počuť až na tribúny: "Tréner Adamec nám v kuse nadával. Tie nadávky stáli naozaj za to, keby som ich vyslovil. Boli, ako sa hovorí, priamo od srdca. Dvakrát som to nechal tak, ale do tretice, keď som od ich lavičky vhadzoval aut, som už zareagoval. Začal tam pri mne kričať: ´No tí Sovičovci sú takí a takí, oni furt tak režú, oni sú takí (doslova povedal čo)´. Stále to isté dookola. Prišiel som k nemu a hovorím mu: ´Počúvaj ma, čo ty tu nadávaš, o čo ti ide?´ Už mi potom začal podávať ruku, že dobre, prepáč a podobne. Išlo vyložene o provokáciu." Aj tento prvok je súčasťou dnešného futbalu.
Autor: tp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
