stretnutí. Mať tak trochu viac rozvahy, či šťastia v koncovke, do nitrianskej by brány by sa dozaista zmestilo aj zo štyri, päť gólov. Aj dva však stačili Ličartovčanom na zaslúžené víťazstvo. To pečatil svojim prvým gólom po prestupe do Steel Transu útočník Ivan Lapšanský.
"Spokojný so svojim výkonom celkom ešte nie som. Na druhej strane teší, že som sa konečne zapísal do listiny strelcov. A pravdupovediac, proti Nitre sa mi hralo omnoho lepšie než v dvoch predošlých. Musím však i priznať, že stále sa herne hľadám. Nie som ešte v optimálnej forme, cítim, že od zápasu k zápasu by to mohlo byť lepšie a lepšie," vychŕlil, zo seba tesne po stretnutí úspešný strelec. Čím je to podľa vás, že v ličartovskom tíme sa rozbiehate pomalšie ako by ste si i sám želali? "Nemyslím, že by to malo byť spôsobené mojim dlhším pauzovaním. Aj Rakúsku som predsa poctivo trénoval, rovnako i na skúške v pražskom Bohemianse. Najskôr to bude zmenou prostredia, odlišným spôsobom hry na aký som bol donedávna zvyknutý, inou súťažou. Slovenská druhá ligy je dôrazná a útočníci sa v nej presadzujú ťažšie. Je to i otázka adaptability, preto som presvedčený, že moja výkonnosť bude gradovať." Proti Nitre ste sa uviedli jedným gólom, no mohlo ich byť aj viac... "Mohlo... Zatiaľ jeden a ďalšie určite čoskoro prídu." Vari päť po vami strelenom góle ste v gólovej pozícii spadli v pokutovom území a ličartovskí diváci sa dožadovali pokutového kopu. Naozaj vám na zem pomohol protihráč? "Jednoznačne. Kryl som si loptu telom, pričom ma protihráč zozadu stiahol za dres. Zakončenie mi tým prekazil. Takže mi na trávnik pomohol a mala sa kopať jedenástka." Nakoniec i tesné víťazstvo má svoju cenu, lebo Nitra bola vskutku zdatným súperom. "Proti Nitranom som počas doterajšej kariéry hral mnohokrát. Stále tvrdím, že pod Zoborom výborne pracujú s mlaďou. Vyrastajú tam šikovní, technicky zdatní futbalisti, čo potvrdili i teraz v Ličartovciach." V tabuľke Steel Trans už Nitru preskočil a už sa usadzuje na pozíciách, ktoré korešpondujú s jeho ambíciami v tomto súťažnom ročníku. "Presne tak. Ličartovce lákajú už vyššie méty. Patrilo by sa tam usadiť natrvalo a najlepšie by bolo zhora kontrolovať čo sa deje pod nami." Bilancia vašich troch doterajších vystúpení v ličartovskom drese prezrádza, že ani v jednom ste nedohrali do záverečného hvizdu. Prečo? "Napríklad aj preto, že v Prešove som si trochu podvrtol členok a preto som tam šiel predčasne dole. Nastupoval som s miernymi bolesťami a ku koncu som toho mal ozaj dosť. Cez prestávku som sa zhováral s trénerom a dohodli sme sa, že takých dvadsať minút po obrátke ešte vydržím. Nie je predsa žiadnou hanbou zdvihnúť ruku a povedať, nemôžem alebo nevládzem. Káder v Steel Transe je široký i vyrovnaný, takže striedania sú bežnou záležitosťou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
