miestnemu DAC 1:2, jeden z dvojice hosťujúcich trénerov Stanislav Baran (na fotografii). "Začali sme akosi zakríknuto, bez patričného pohybu, inak, než ako sme si povedali. Zajcev nakopával dlhé lopty dopredu, Jakubko nejaké hlavičkové súboje povyhrával, no lopta sa skoro s pravidelnosťou dostávala na kopačky dunajskostredských futbalistov a znovu sme sa dostávali pod tlak. takto to išlo dookola v podstate do konca zápasu," neskrýval rozčarovanie asistent zeleno - bielych. Zrejme, po poznatkoch z predošlých zápasov nič nové. Tatran si vlastne sám odstavil stredovú líniu. Medzihra totiž absentovala i v domácom zápase s Ličartovcami. A loptu tatranci, ako sám vravíte, nedokázali dlhšie vo svojej moci udržať ani na Žitnom ostrove... "Dunajská Streda disponuje urastenými, vysokým hráčmi. Hlavne preto to chcelo dávať loptu na trávnik a hrať kombinačne po zemi. Darmo sme apelovali pred zápasom a upozorňovali na to i potom z lavičky. Chlapci si húdli svoje." Je nám jasné, že na jednom hráčovi futbalová jedenástka nestojí. Lenže každý hráč má v zabehnutom súkolí i formujúcom sa, čo je prípad Tatrana Prešov, svoje miesto, svoju úlohu. A mal ju i Marián Adam, ktorý ako podrobnejšie sme napísali v našom sobotňajšom vydaní, na všeobecný údiv odišiel na trojmesačné hosťovanie do ukrajinského Charkova. Keby odišiel, ale v deň, kedy sa výprava hotuje odcestovať na majstrovský zápas? A po tom, čo celý týždeň tréneri s ním rátajú a nakoniec sa musia bez neho zaobísť? Nebol to férový ťah a možno sa i podpísal pod výkon Prešovčanov v Dunajskej Strede. "Toto mužstvo na nečakané zmeny je už zvyknuté. Nemyslím si teda, že Adamom odchod, nejako zvlášť ním otriasol. Určite, taký kvalitný futbalista chýba, ale to nebolo podstatnou príčinou nášho slabého výkonu. Ani domáci nehrali nejako kvalitne. Konečný výsledok bol vlastne otázkou štandardných situácií. Zle sme bránili. P. Bašista a Palša často netakticky faulovali a vyrábali štandardné situácie pre domácich. Po jednej z nich sme dostali prvý gól. Bubenko si neprikryl "svojho" hráča a prehrávali sme. Druhý gól sme dostali "do šatne" unikátnym spôsobom. Kopali sme rohový kop a všetci naši vysokí hráči šli pred súperovu bránu pokúsiť sa vyrovnať. Domáci však odhlavičkovali a nasledovala ich rýchla kontra. Dvaja sa rútili na troch našich brániacich. Čiže, všetko sa zdalo byť v poriadku. Ale nebolo. Tí v početnej prevahe súboj s nimi prehrali a namiesto vyrovnania sme šli do kabíny s dvomi gólmi na konte." Taký moment otrasie i psychicky odolnejším mužstvom. Tatran však po prestávke dal Dicom kontaktný gól. Na viac už nemal? "Cez polčas bolo v našej kabíne "rušnejšie". Žiaľ, asi na viac sme ozaj nemali. Navyše, domáci cítiac veľkú šancu sa znížili na antifutbal. Kúskovali hru, odkopávali lopty mimo ihriska ako malí chlapci. Skrátka, všetko bolo rozhárané a keď nás ani rozhodca príliš nepúšťal dopredu, nádej na lepší výsledok sa rozplývala. Nepomohli ani zmeny v zostave. Striedajúci Kakaščík spálil gólovú šancu. To bolo asi tak všetko, čím sme pohrozili. Na úspešný výsledok málo..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
