speváka hudobnej skupiny, stvárnil ho Jiří Štedroň so skupinou Taktici. Na herectvo ho však po skončení gymnázia nezobrali, zvolil si teda žurnalistiku. Až na druhý pokus sa mu podarilo dostať na VŠMU. Dnes je členom hereckej družiny našej prvej scény. Z novinárčiny mu však mu však predsa len čosi ostalo, cit pre veci verejné. Práve preto zapája svoj hlas, keď treba. Najnovšie do kampane NIEJENÁMTOJEDNO, občianskeho združenia Hlava ´98. Ide o apolitickú aktivitu na oslovenie nerozhodnutých voličov.
Pod kampaň sa podpísalo množstvo známych osobností. Myslíte si, že práve to podnieti?
- To, že sa takto vyjadrujeme, neznamená, že sa chceme presadzovať. Nechceme nikoho nabádať, aby šiel voliť konkrétnu stranu. Ide o to, aby ľudí zaujímalo, kde žijú a ako by to tu malo vyzerať. Jediná možnosť, ako to zatiaľ ovplyvniť, je ísť voliť. A potom sa snažiť nejakým spôsobom nestratiť kontakt s poslancami. Máme právo ich otravovať a upozorniť, ak niečo nerobia správne. Ide nám o to, aby si to čím viac ľudí uvedomilo. Ak by si každý povedal: "Politika je pánske huncútstvo," potom už naozaj nič nezmôžeme. Ja tým vlastne upozorňujem, že mi to naozaj "nie je jedno". Táto veta vystihuje zmysluplnosť celej kampane. Podobne to musí vnímať každý, kto má nejakú predstavu o svojom živote. Často počúvam od starších ľudí, ktorí dlho žili vonku, že pre nich je ideál, aby sa nemuseli starať o to, či vyhrá táto alebo oná strana. Ich ideálom je štandardný parlamentný systém. Ale po toľkých rokoch demokracie na západe odrazu či už vo Francúzsku, alebo v Rakúsku vyhrávajú extrémisti. Svedčí to o tom, že človek sa asi nikdy nemôže dostať do letargie, spoliehať sa len na politikov.
Režisér Ďuro Johanides mi povedal, že kampaň NIEJENÁMTOJEDNO robil v duchu Havlovho výroku: Je tady blbá nálada. Ako sa s ňou vysporadúvate v osobnom živote?
- Keď môžem, tak rád niekde vycestujem. Keď zas musím ostať v Bratislave kvôli divadlu a práci, stačí stretnúť sa s priateľmi. Posedieť si s príjemnými ľuďmi v kaviarni a len tak sa porozprávať. To je môj recept na to, ako odohnať zlú náladu.
Máte v Bratislave obľúbenú kaviareň?
- Často vysedávame v kaviarni Vydrica. Máme tam vždy popremiérové rauty. Je tam príjemne, lebo si môžeme zatancovať, zaspievať a nikto nás neruší. A odohráva sa tam aj väčšina narodenín. Občas sa zas stretávame u niekoho na byte. Napríklad u módnej návrhárky Ley Fekete. Ona totiž dokáže za večer pripraviť aj štyridsať jedál. Sama tvrdí, že je to úchylka a najradšej by si otvorila reštauráciu. Vždy sa tam prelejú naše dve partie a potom je z toho stretnutie, ktoré skutočne stojí zato.
Chýba mi relácia Ha-haló, ktorú vysielali na Lune. Úspešne ste v nej mystifikovali kolegov. Z ktorého výkonu ste mali najväčšiu radosť?
- Zo všetkých. Ale Richard Müller, ktorého som nahováral, aby propagoval jogurty, bol taký najviac vydarený. Jogurty Müller sa v tom čase na Slovensko nedovážali, takže som si mohol dovoliť ponúknuť mu ich propagáciu. Richard na to pristúpil a asi pol roka na to ich začali dovážať. Takže neviem, či sme to nejako neovplyvnili.
Aký je váš vzťah k východnému Slovensku?
- Najviac spomienok mám na Košice, keď som tu v štúdiu ešte ako gymnazista točil s Táňou Radevou Slečnu Coru. A mám odtiaľto veľa kolegov v divadle. Sú to všetko dobrí herci. Napríklad Ingrid Timkovú, alebo Gabiku Dzúrikovú. A nedávno som nakrúcal vo Vysokých Tatrách v novom seriáli o horskej službe. Nemá nič spoločné s tým minulým, ktorý strhala kritika. Nakrúca sa v koprodukcii s českými filmármi a režíruje ho pán Michálek. Budem hrať ruského mafiána, vyslúžilca z Afganistanu. Východniari sú otvorení a srdeční. Samozrejme, všade sa nájdu aj výnimky.
Zažili ste ich?
- Napríklad som bol absolútne šokovaný z tých "služieb" vo Vysokých Tatrách. Ja neviem, čo všetko niektorí ľudia považujú za podnikanie. Podľa mňa ide o obyčajné okrádanie. Taxislužba si od vás vypýta stovku za kilometer jazdy. To je absurdné. Keď som sa ich spýtal, prečo nemajú zapnutý taxameter a odkiaľ vlastne vzali takúto cenu, argumentovali, že vraj my v Bratislave máme vysoké platy. Potom nech sa nečudujú, že o chvíľu nebudú mať prácu. Toto nie je podnikanie. Ja si už veľmi rozmyslím, či pôjdem na lyžovačku do Tatier, alebo si radšej pomaly za tú istú cenu s lepšími službami zájdem do Rakúska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
