zákona o lesoch, podporovaný tak predstaviteľmi štátnej správy lesného hospodárstva ako aj neštátneho sektora. Po rokoch rozporov, keď pomaly hrozilo, že v
parlamente budú súperiť dva návrhy rovnakého zákona, našli obe strany spoločnú reč.
V tejto súvislosti sme oslovili Juraja Vanka, zástupcu Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov.
* Čo sa teda stalo, že návrh z dielne MP SR napokon získal podporu neštátneho sektora?
- Predovšetkým sme dospeli ku kompromisu v otázke
záväznosti ukazovateľov Lesných hospodárskych plánov (LHP). Podľa nášho názoru mali LHP ukladať vlastníkovi povinnosti aj tam, kde to nie je nutné z hľadiska napĺňania verejnoprospešných funkcií lesa. Na druhej strane, štátna správa trvala striktne na tom, že lesy musia byť obhospodarované prostredníctvom odborných lesných hospodárov. My sme súhlasili, ale s tým, že zodpovednosť za hospodárenie v lesoch v praxi nebudú mať nejakí, doslova štátni úradníci, ale skutoční odborní lesní hospodári s väčšími právomocami ako doteraz. Doteraz bola napríklad prax taká, že keď sa ukázalo, že treba v lesnom poraste vykonať iný zásah ako predpisuje LHP, odborný lesný hospodár musel napísať žiadosť, zháňať kolky a behať po úradoch. Teraz sme presadili, že odborný lesný hospodár má zo svojej kompetencie právo uskutočniť zmeny, ak si to stav lesa vyžaduje a zostáva mu jedine povinnosť upovedomiť o tom štátnu správu. To je podľa mňa významná zmena, ktorá liberalizuje celý zákon. Významný pokrok spočíva v definovaní náhrad za obmedzenie užívania lesov. V zákone je celý paragraf, ktorý je podľa môjho názoru spracovaný veľmi dobre a vlastníkovi dáva do rúk nástroj, ktorým sa môže účinne brániť voči všetkému, čo ho bude obmedzovať nad rámec zákona a z titulu zohľadňovania rôznych verejnoprospešných záujmov, hlavne čo sa týka ochrany prírody. Je to jednoznačnejšie definované a prostredníctvom tohto zákona budeme mať možnosť brániť sa a, pochopiteľne, úspešne vymáhať tieto náhrady, čo je veľmi dôležité pre ekonomiku nášho hospodárenia. Samozrejme, došlo aj k niektorým ďalším menším zmenám, ktoré súviseli s úpravou formulácií a ktoré sa pôvodne snažili umožniť orgánom štátnej správy zasahovať aj do ekonomických záležitostí. Napríklad do prenájmov lesov. Pôvodne bolo v návrhu, že prenájomca je povinný poskytnúť štátnej správe nájomnú zmluvu a podobne, s čím sme nesúhlasili, nakoľko to pokladáme za predmet obchodného tajomstva. Štát má predsa iné úlohy ako sledovať za koľko a prečo vlastník prenajíma les.
* Nepomohlo k nájdeniu kompromisu tak trochu aj nedávne
schválenie nového zákona o ochrane prírody a krajiny?
- Pochopiteľne, priznám sa otvorene, k akceptovaniu
kompromisu pripelo istým spôsobom aj to, že medzičasom bol schválený nový zákon o ochrane prírody a krajiny. Podľa nášho názoru nie je dobrý a mrzí nás, že sa pri jeho prijímaní napríklad málo hovorilo, aké bude mať dôsledky na štátny rozpočet. My sme sa jednoducho potrebovali konečne zhodnúť na niečom v podobe legislatívnej normy, čo nám dá do rúk silný nástroj, o ktorý sa budeme môcť oprieť aj vo vzťahu k ochrane prírody.
* V novom zákone o ochrane prírody a krajiny je vyčíslenápotreba takmer miliardy korún ročne na náhrady za ujmy spôsobené obmedzením bežného hospodárenia. Pritom v tomto zákone si lesníci nárokujú zo štátneho rozpočtu len 384 miliónov korún ročne, ktoré
majú slúžiť na zveľaďovanie lesa. Takže pokiaľ ide o podporu z verejných zdrojov, obhospodarovatelia lesov budú musieť peniaze žiadať najmä na ministerstve životného prostredia?
- Áno, a zákon o lesoch by nám mal pomôcť byť pritom úspešní. Náhradu ujmy skutočne nebude platiť rezort
pôdohospodárstva, ale životného prostredia. Aj podľa doteraz platného zákona o ochrane prírody a krajiny existovala možnosť uchádzať sa o náhradu ujmy, ale nebolo ju možné využívať, pretože až donedávna chýbal k nej vykonávací predpis.
Autor: Peter FILLO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
