člen zdrav. komisie Slov. futbalového zväzu
Biochémia v tréningovom procese futbalistov
Sledovanie parametrov acidobázickej rovnováhy
Dokončenie z 26. 7. 2002
Komplexným, ale nešpecifikujúcim parametrom ABR je hodnota pH (negatívny dekadický logaritmus aktivity vodíkových iónov aH+ a vyjadruje aktuálnu aciditu prostredia). Kyslé metabolity zvyšujú koncentráciu vodíkových iónov, a tým znižujú hodnotu pH. Zmeny vo svalových bunkách sú paralelné so zmenami v krvi, ale výraznejšie. Relatívne malá zmena pH napr. 7,43 na 7,2 však predstavuje nárast koncentrácie vodíkových iónov až 1,7-krát. Stálu hodnotu pH potrebujú na udržanie metabolických dejov udržujú pufrovacie systémy krvi a buniek.
Pufrovacie systémy v krvi sú tvorené hemoglobín + fosfátovým systémom (47%) a bikarbonátovým systémom (53%). Celkový obsah pufrovacích systémov vyjadruje hodnota BB (buffer base) nazývaná ako pufrujúce bázy. Zmeny spôsobené prírastkom báz a kyselín vyjadruje hodnota BE (base excess) nazývaná úbytok báz. Najväčší úbytok báz nachádzame pri krátkotrvajúcich anaeróbnych zaťaženiach. Hodnoty BE veľmi dobre korelujú s koncentráciou laktátu a často nahrádzajú jeho sledovanie. Sledovanie ABR obohacuje diagnostiku o informáciu, ktorá odráža zmeny v respiračno-metabolických systémoch. Krv na stanovenie ABR sa odoberá z prsta, alebo z ušného boltca, čo umožňuje terénne sledovanie a reguláciu tréningu priamo na športovisku.
Sledovanie elektrolytov
Vplyvom telesného zaťaženia dochádza k zmenám v rozdelení iónov a vody tak v pracujúcich svaloch a bunkových organelách, ako aj v telových tekutinách. Dochádza k úniku elektrolytov z buniek a periférie do moču a potu. Po zaťažení dochádza k rýchlemu vyrovnaniu jednotlivých elektrolytových rovnováh prioritne v svalových bunkách.
Sledovanie enzýmov
Enzýmy sú hlavnými nástrojmi premeny všetkých látok v živom organizme. Delia sa podľa typu reakcie na enzýmy anaeróbneho a aeróbneho metabolizmu.
Medzi najsledovanejšie enzýmy anaeróbneho metabolizmu patria predovšetkým regulačné enzýmy a enzýmy, ktorých aktivita rozhoduje o priebehu metabolickej dráhy. Sledujú sa enzýmy ako fosforyláza, hexokináza, aldoláza, laktát dehydrogenáza, kreatínkináza a kreatínfosfokináza a ďalšie.
Adaptačnou odpoveďou na pravidelné zaťažovanie organizmu je zmena aktivít glykolytických enzýmov nezávisle od typu tréningu. Výrazný a prvoradý vplyv na anaeróbne enzýmy majú zaťaženia rýchlostného a rýchlostno-silového charakteru. Zaťaženie vyvoláva zvýšenie aktivít enzýmov v krvi počas zaťaženia a vo fáze zotavenia. Veľkosť zmien je závislá od dĺžky zaťaženia, jeho intenzity, trénovanosti, objemových ukazovateľov tréningu a i.
Zmeny v aktivitách sérových enzýmov sú spôsobené únikom glykolytických enzýmov a enzýmov Lohmanovej reakcie zo svalových buniek. Príčinou je energetický výdaj a zvýšená priepustnosť membrán. Najväčší únik enzýmov do krvi je pri vysokých objemoch tréningu a dlhotrvajúcich zaťaženiach.
Sledovanie enzýmov vo svaloch potvrdzuje, že adaptácia na telesné zaťaženia prebieha aj cestou zvyšovania aktivít enzýmov a je závislá od tréningu.
Enzýmy aeróbneho metabolizmu tvoria široké spektrum enzýmov uhľovodanového, lipidového a bielkovinového metabolizmu. Sledujú sa však prioritne regulačné enzýmy a enzýmy, od ktorých závisí možnosť ďalšej premeny jednotlivých substrátov. Najčastejšie sú sledované: citrát syntéza, sukcinát-dehydrogenáza, malátdehydrogenáza, hydroxyacylkoadehydrogenáza a ďalšie. Vplyvom vytrvalostného tréningu rastú aktivity týchto enzýmov vo svaloch.
Sledovanie hormónov a regulačných látok
Z hľadiska funkcie možno hormóny rozdeliť na:
1. Metabolické
2. Morfologické
3. Kinetické, orgánotropné
4. Endokrinokinetické
V športovej praxi sa najčastejšie sledujú metabolické, morfologické a ostatné hormóny.
Medzi najznámejšie a najsledovanejšie metabolické hormóny patria adrenalín, noradrenalín, dopamín inzulín a iné.
Adrenalín a noradrenalín sa objavujú pri telesnom strese a psychickom ako prvé. Adrenalín má hyperglykemický účinok (zvyšuje hladinu glukózy v krvi a mobilizuje odbúravanie cukrov) a antagonický voči účinkom inzulínu. Vo svale a pečeni aktivuje glykolýzu a v tukovom tkanive zvyšuje lipolýzu (odbúravanie tukov). Účinkom zvýšenej koncentrácie adrenalínu v krvi dochádza k zvýšeniu pulzovej frekvencie, minútového objemu srdca a ďalším javom.
Noradrenalín má asi 20-krát menší hyperglykemický účinok a viac sa uplatňuje jeho lipolytický účinok. Vplyvom stupňovaného zaťaženia rastie jeho koncentrácia v krvi rýchlejšie ako adrenalín.
Inzulín je známy ako regulátor krvnej glukózy. Vplyvom inzulínu dochádza k poklesu hladiny glukózy v krvi, v kostrovom svalstve k zvýšeniu obsahu glykogénu. Inzulín zvyšuje transport aminokyselín, draslíka a potencuje procesy proteosyntézy.
Rastový hormón (patrí medzi morfologické hormóny) pôsobí predovšetkým na rast tela, ovplyvňuje biosyntézu a štiepenie bielkovín, cukrov a lipidov. Zvyšuje transport aminokyselín do svalov a biosyntézu bielkovín, urýchľuje mobilizáciu depotného tuku a ukladanie triacylglycerolov v pečeni. Stimuluje uvoľňovanie mastných kyselín z tukových tkanív, znižuje hladinu glukózy v krvi. Má podobný efekt ako inzulín, ale nezávisí od činnosti pankreasu. Po podaní rastového hormónu sa zistilo zníženie vylučovania iónov (sodíka a draslíka) v moči, zvýšené vstrebávanie vápnika a zvýšená hladina vápnika a horčíka v krvi. Zmeny koncentrácie rastového hormónu sú závislé od intenzity telesného zaťaženia, dĺžky jeho trvania a charakteru zaťaženia.
Medzi často sledované hormóny patria steroidné hormóny. Najsledovanejší je kortizol, patrí do skupiny kortikoidov, ktoré regulujú minerálny režim, metabolizmus cukrov a iné procesy. Kortizol sa produkuje paralelne s adrenalínom a vyvoláva novotvorbu cukrov z bielkovín a tukov.
Produkcia kortizolu je závislá od intenzity a dĺžky trvania telesného zaťaženia. Čím je zaťaženie dlhšie, tým je zvýšenie kortizolu výraznejšie.
Autor: MUDr. Ján MICHALKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
