ponúkli možnosť zamestnať sa vo firme, ktorá vyrábala bižutériu. Išlo o novú prevádzku Daron, s. r. o., zriadenú na Bukovci, kde si majiteľ firmy prenajal priestory v budove bývalých tlačiarní. Spolu s našou čitateľkou sa vo firme v apríli zamestnalo 18 invalidných občanov. A keďže úrady práce sa snažia pomáhať pri zrode takýchto projektov, prispeli na vytvorenie chránenej dielne aj vlastnými prostriedkami.
Šanca zamestnať sa pre invalidov sa však rozplynula už po niekoľkých týždňoch. "Výplaty za apríl sme dostali, ale bez výplatnej pásky. Za máj sme dostali už aj mzdu, aj pásky, takže sme si mysleli, že už bude všetko v poriadku. Za jún sme už nedostali ani korunu. Koncom júna, 25. nám povedali, že si máme zobrať dva týždne voľna. Keď sme potom prišli do roboty, už nám len bolo oznámené, že už nemusíme chodiť, lebo firma končí a dali nám výpovede. Vraj kvôli tomu, že dochádza k zmene konateľa. Boli sme sa sťažovať na úrade práce a podali sme podnet aj na inšpektorát práce."
Naša čitateľka sa už v duchu zrejme lúči s tým, že niečo zo svojej nevyplatenej mzdy dostane. Ešte nám naznačila, že majiteľa zrejme nezoženieme. Aj dnes už bývalí zamestnanci sa pokúšali nájsť ho, žiaľ, bezvýsledne. A tak sme si najskôr informácie overili na Okresnom úrade práce Košiceokolie. "Keďže zo strany firmy boli porušené podmienky dohody uzavretej s úradom práce, žiadali sme vrátenie nami poskytnutých prostriedkov na vytvorenie chránenej dielne vo výške 1 milión 170 tisíc korún. V čom nedodržal podmienky? Pôvodný projekt, ktorý bol schválený, predpokladal investície vo výške 10 miliónov. Majiteľ tieto náklady postupne redukoval, takže pôvodný projekt nedodržal a my sme žiadali vrátenie peňazí. On na to firmu zatvoril a ľudí prepustil," uviedla zástupkyňa riaditeľa okresného úradu práce JUDr. Magdaléna Blašková.
Majiteľ firmy Daron má 30 dní na to, aby peniaze vrátil, inak si ich bude úrad práce vymáhať súdnou cestou.
Zaujímalo nás pochopiteľne stanovisko konateľa a majiteľa firmy Daron Tibora Zádoriho. Došlo však na slová našej čitateľky, že nájsť ho nie je jednoduché. Na informáciách o telefónnych číslach nemali kontakt ani na firmu, ani na jej majiteľa. Vybrali sme sa teda na Bukovec. Priestory, kde bola pár týždňov chránená dielňa, sú však doslova vybielené. "My sme vedeli, že to nebude mať dlhé trvanie," prihovorila sa nám pani zo susedstva. "Aj tú chvíľu, čo tu tá firma bola, to vyzeralo tak, že tie ženy sem prišli na dve hodiny, sedeli vonku, fajčili... Asi nemali pre nich robotu. Majiteľa sme tu nevideli už asi dva týždne."
A tak sme skúšali šťastie ďalej. Hľadali sme majiteľa na adrese, ktorá je uvedená pri jeho mene v obchodnom registri ako trvalá adresa, teda v paneláku na jednom z košických sídlisk. Prešli sme celý vchod od prízemia až po vrch. Nikde menovka s menom Zádori. Len jedny dvere boli neoznačené. Otvorila nám ich staršia pani, ktorá povedala, že tam býva krátko a tak nevie, či tu niekedy nejaký pán Zádori býval. Naše hľadanie teda skončilo bez výsledku, radi však kedykoľvek majiteľovi firmy ponúkneme priestor pre vyjadrenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
