iba obnažené a popraskané dno so zvyškami akejsi rozbahnenej mláky, nevykosená tráva a náletové dreviny na korune hrádze iba potvrdzujú, že o územie sa nikto nestará.
"Od minuloročnej jesene zostal rybník rezervácie bez rybej osádky, jeho veľká časť je dnes úplne bez vody a to vďaka zanedbanej starostlivosti o vodný režim. Voda z rezervácie uniká cez nefunkčný výpustný objekt, vyparuje sa a pretože nebola pravidelne podľa potreby doplňovaná v jarných mesiacoch, dnes jej tam jednoducho niet. V jej silne eutrofizovanom, rozbahnenom a prehriatom zvyšku pomaly hynú aj posledné ryby, ktoré tam ešte zostali. Mimoriadna revízia, ktorú sme tam urobili v máji tohto roka ukázala na množstvo nedostatkov, ktoré ohrozujú a postupne znehodnocujú celé územie národnej prírodnej rezervácie", charakterizuje situáciu Ing. M. Zolovčík, zo štátnej správy ochrany prírody, odboru ŽP OÚ v Michalovciach. Dodáva, že v prípade pokračujúcej stagnácie pri záchrane NPR, ktorá znamená evidentné škody pre štát, okresný úrad zvažuje podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa.
Len pre ilustráciu, starostlivosťou o správu územia je poverená Štátna ochrana prírody, Správa CHKO Latorica, so sídlom v Trebišove.
Už spomínaná mimoriadna revízia za najzávažnejšie nedostatky v NPR označila poškodený hrádzový systém, zlý systém nápustného a výpustného objektu, nedoriešené vlastnícke vzťahy, neexistujúci monitoring kvality vody a optimálnej výšky jej hladiny, nedoriešené zarybnenie, nezabezpečenú pravidelnú kosbu a likvidáciu náletových drevín ako aj to, že územie nemá plateného strážcu. Pytliactvo je tam na dennom poriadku.
Tohto roku uzrela svetlo sveta aj obsiahla štúdia, tzv. Program záchrany NPR a Ramsarskej lokality Senné - rybníky, ktorú spracovala Štátna ochrana prírody SR - Správa CHKO Latorica a Spoločnosť na ochranu vtáctva na Slovensku z Vranova nad Topľou. Jej autori za hlavné faktory ohrozenia okrem poškodenia hrádzového systému i dna NPR a problémami s čistotou vody, považujú aj nedoriešené vlastnícke vzťahy v rezervácii a jej ochrannom pásme, nesúlad jej prevádzky s vodohospodárskymi predpismi, nejasnosť kompetencie vo vlastníctve a správcovstve NPR, ako aj konflikt medzi prevádzkou rezervácie a blízkej rybničnej sústavy, ktorá je v súkromnom vlastníctve.
Zdá sa, že práve tento konflikt sa môže stať pre rezerváciu osudným.
"Niekto sprivatizoval rybničnú sústavu, ale snaží sa ovládnuť celé územie, podriadiť ho svojim komerčným záujmom. My sme spracovali podrobný program záchrany územia, ktorý nielenže mu vráti pôvodný štandard, ale vysoko ho vyzdvihne. Jeho dôležitou podmienkou je však spolupráca všetkých zainteresovaných, teda aj vlastníkov zariadení Iňačovskej rybničnej sústavy. A tu zatiaľ narážame na nepochopenie", hovorí RNDr. Pavol Kaňuch, predstaviteľ Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS).
"Nie je to pravda. My chceme spolupracovať, ale spoluprácu si nepredstavujeme tak, že SOVS nás bude "menežovať", riadiť, my budeme investovať, ale na konci sa všetci rozdelíme. Napríklad pre tento rok nám predložili manažment rybej osádky v NPR, podľa ktorého my sme tam mali do zarybnenia investovať 260-tisíc korún a oni 50-tisíc, avšak s tým, že tých 50-tisíc nemajú. Po výlove rýb sme im z ich výnosu mali odpočítať tých 50-tisíc korún. Tak čo je to za biznis", oponuje Ing. Martin Vaľo, vedúci strediska chovu rýb z DONY, s. r. o., Veľké Revištia. Táto spoločnosť sprivatizovala rybničnú sústavu Iňačovce pred dvomi rokmi.
Keďže o potravu pre rybožravé vtáctvo je v rezervácii núdza, kormorány, ale aj ďalší prestavitelia vtáčej komunity sa "stravujú" na iňačovských rybníkoch. Ich vlastníci sa domáhajú aspoň nejakej kompenzácie od štátu, avšak ten je k ich žiadostiam hluchý. Keďže vodná plocha rybníka v rezervácii, v jej ochrannom pásme ako aj Iňačovská rybničná sústava sa nedajú od seba oddeliť, problém nie je možné riešiť bez zosúladenia záujmov všetkých subjektov, ktoré na tomto území pôsobia.
"My máme eminentný záujem na fungovaní rezervácie, veď teraz všetko vtáctvo je na našich rybníkoch. Stačí sa pozrieť, čo zostalo v rezervácii a čo je u nás. Nebolo by problémom ani kosenie a udržiavanie hrádze, ale to musí prísť niekto ako seriózny partner a dohodnúť sa. Nie je pravdou, že nám ide iba o komerciu, že sa nechceme dohodnúť. SOVS pre nás nie je partnerom, je to dobrovoľná nezisková organizácia, ktorá nemá ani peniaze ani právomoci. Pre nás je partnerom ministerstvo životného prostredia a štátna ochrana prírody. Lenže tam zatiaľ na dvere klopeme bezúspešne," rozhodí rukami Ing. Martin Vaľo.
Faktom je, že na papieri je záchrana senianskej národnej prírodnej rezervácie bez chýb. Zámery sú úžasné a chvályhodné. Problém je len v tom, že keď sa v dohľadnom čase riešenie akútnych problémov okamžite nepohne, tie zapísané nebude už pre koho realizovať. Vtákom totiž nikto nevysvetlil ako to v medziľudských vzťahoch chodí a pokiaľ v Sennom nenájdu to, čo im táto mokraď donedávna poskytovala, nemusia tam nabudúce prísť či tam zostať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
