službe. Ak Magvaši neklamal (ako občas zvykne), spolu s dobrotami, ktoré sú už zakotvené v Zákonníku práce, zatne do budúcoročného rozpočtu sekeru vo výške 12 miliárd Sk.
Sekeru preto, lebo ako signatári skvelej dohody do nohy priznali, nevidieť zatiaľ zdroje na nové predvolebné úplatky. Dohoda je aj podľa minfin Hajnoviča (SDĽ!!!) "na hranici možného". To je však tupá relativizácia - na Slovensku je možné všetko. Dokonca aj to, že poseptembrová vláda nekryté nadpožitky nezruší a na vyplácanie nezmyslov si požičia.
Je to vskutku lukratívne čítanie, tá dohoda - teda pre zamestnancov verejnej sféry. Od 1.júla 2003 sa zvýšia pedagogické tarify plošne (!!) o 8 percent a o 5% pre ostatných. Odstupné pri rozviazaní pracovného pomeru bude "pri určitých podmienkach" päťmesačné. Čerešňou je 37 a pol hodinový pracovný čas a týždeň dovolenky navyše, v dvojzmennej prevádzke týždenný úväzok 36 a štvrť. (Len pre úplný obraz: O nejakých 15% sa dvíhalo vo verejnej službe už od 1.apríla. Aj so zavedením trinástych a štrnástych /!!/ platov. A vysokoškolským učiteľom náleží od 1. januára 2003 zvýšenie o 30 percent!! A verejná správa je iba časť z tohtoročnej sociálnej charity - náhradné výživné, dôchodky o 5% hore, a pod.)
Nie, nemáme nič proti zamestnancom verejného sektora, z ktorých mnohí pracujú ťažko a poctivo a možno si lepšie mzdy aj zaslúžia. Pranierovať sa však musí práve tento rozhadzovací vandalizmus, ktorý tu vidíme a ktorý v dôsledku vedie k slabosti ekonomiky a v koncovke práve k tomu, že aj štátni zamestnanci zarábajú mizerne. Deväť z desiatich analytikov vám dnes odprisahá, že nová vláda, ak nechce pustiť krajinu do krízy, bude musieť prijať batériu úsporných opatrení. Práve preto, lebo bývalé rozpočty boli na výdavkovej strane nafúknuté nad možnosti slovenskej ekonomiky, z čoho sa generovala nerovnováha a zadlžovanie. Takisto deväť z desiatich expertov odporučí, že politicky najpriechodnejšie sú vždy škrty v spotrebe vlády a verejného sektora. A čo na to slovenskí politici? Korumpujú pred voľbami prilepšeniami, ktoré sa musia dostať ako prvé pod nôž budúcej vlády. Pokiaľ teda tá ďalšia garnitúra nenastúpi s úplne prepitými bunkami.
Takéto kolektívne dohody sú jednou z prapríčin nedostatkového hospodárenia, v ktorom sa zmietajú štátne financie. V najväčšej diskrétnosti, resp. za ľahostajného sekundovania verejnosti uzavreté dohody s predstaviteľmi nátlakových skupín sa pretavujú do zákonov a získavajú nepriestreľný pancier tzv. mandatórnych (nárokových) výdavkov. V reči Magvašiho a spol. to sú také, o ktorých sa nediskutuje, ani vtedy, keby hrozila finančná či menová kríza. Berú sa proste ako vymáhateľné z titulu základných práv. V najväčšej miere ide o podpory a dávky sociálne, v druhom rade ale práve o platy v štátnej a verejnej sfére.
A preto je dôležité si dobre všimnúť mechanizmus, ktorým sa "mandatórne" rozhadzovanie začína. Máme ho ako na dlani - včerajšia vydarená kolektívna dohoda je klasickým exponátom. O rok, keď sa budú riešiť škrty (ako vždy) nadstreleného rozpočtu, budú o dnešných prebendách všetci tvrdiť, že sú nedotknuteľné a že v sociálno-školsko-úradníckej hemisfére niet ani milimeter na odstrihnutie. Skvele opísal, nechtiac, toto perpetuum mobile Ftáčnik, keď bojoval za svojich učiteľov - "stačí prijať zákon, a peniaze sa potom musia nájsť". Tak gazdujú slovenskí politici...
Ďalšie, čo zasluhuje vážne povšimnutie, je kolektív signatárov "kolektívnej dohody". V správe sa dočítame, že "za ZAMESTNÁVATEĽOV dohodu podpísal minister práce sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši, predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák a podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Dušan Šimka". Nuž áno - z cudzieho krv netečie. Všetko sú to zamestnávatelia ako sviňa. Tu vidíme jednu zo základných príčin, prečo je výkonnejšia súkromná sféra. Verejné organizácie nemajú adresných vlastníkov, nepatria nikomu a čo je najpodstatnejšie, neexistuje tlak poplatníkov-voličov. Dôsledky takéhoto rozdávania si buď vôbec neuvedomujeme, alebo iba dodatočne. Až sa začne nadávať na budúcu vládu, že pripravuje "balíčky", spomeňme si na tento 6.august, ako sme sťa stádo baranov (česť nám výnimkám) mlčali... A nielen 6.august - podobných "Mikulášov" bolo v tomto volebnom období asi tridsať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
