človeka komáre. Do USA sa dostal podľa odborníkov leteckou cestou, alebo prostredníctvom sťahovavých vtákov. Vtáky sú tiež rezervoárom tohto ochorenia, predovšetkým hojne rozšírené vrabce a holuby. Na človeka sa vírus prenáša prostredníctvom prenášačov komárov z rodu Culex a môže spôsobovať závažné nervové ochorenia až smrť. Keďže tento rod komárov má svoje zastúpenie aj v našich zemepisných šírkach, zaujímalo nás, či ochorenie, ktoré je rozšírené nielen v Afrike, ale aj na Blízkom východe a v oblasti stredomoria, môže predstavovať pre nás nejakú hrozbu.
"Podľa známych štúdií má až osemdesiat percent obyvateľov Egypta protilátky proti západonílskej horúčke. U Slovákov sa protilátky bežne nevyšetrujú, ale predpokladá sa, že ich nemáme vytvorené. Preto by sa takýto vírus u nás mohol poriadne rozšarapatiť. U väčšiny ľudí by sa prejavil ako bežná chrípka (možné sú bolesti hlavy a kĺbov, zväčšenie lymfatických uzlín i kožné prejavy), ale u ľudí s oslabeným imunitným systémom, u detí a v staršej populácii mohlo mať ochorenie oveľa závažnejší priebeh spojený so zápalom mozgu alebo mozgových blán," rozhovorila sa pri našom stretnutí MUDr. Mária Maloveská, vedúca oddelenia pre cudzokrajné choroby FN L. Pasterura.
Podľa jej názoru je málo pravdepodobné, že by mal vírus, pokiaľ by bol k nám zavlečený, vhodné podmienky na šírenie. Aj keď by tu mal prenášača i rezervoárové zvieratá (sú to predovšetkým vtáky v období hniezdenia), jeho výskyt je viazaný na teplejšie oblasti. Preto sa rozšírenia západonílskej horúčky u nás netreba obávať, aj keď vylúčiť takúto možnosť úplne nemožno.
"Spomeňme napríklad rozšírenie malárie, ktorá bola v minulosti na východnom Slovensku pomerne hojná," zdôrazňuje MUDr. Maloveská, ktorá sa však predovšetkým stretáva s exotickými ochoreniami dovezenými zo zahraničia.
"Minulý rok sme tu mali pacientku s maláriou, nedávno sme zas vyšetrovali pacienta s podobnými príznakmi, ako má západonílska horúčka šlo o ochorenie ‚dengue'. Z exotických krajín sa dajú doviesť i rôzne parazity, či už črevné, ako sú škrkavky, améba alebo tenkohlavec bičíkový, podkožné (migrujúce larvy odborne nazývané larva migrans cutanea) alebo tiež schistozomózy červy, ktoré môžu napadnúť rôzne časti tráviaceho traktu, pečeň alebo močový mechúr," hovorí lekárka.
Na cestovateľov podľa nej v trópoch a subtrópoch striehne i leishmanióza alebo trachóm (očné ochorenie končiace slepotou), aj keď oveľa častejšie sú takzvané cestovateľské hnačky alebo syfilis...
Podľa zoológa Doc. RNDr. Zdenka Vostála, CSc. komáre z rodu Culex, ktoré sú rozšírené v našich končinách, neprenášajú na človeka žiadne ochorenie, choroby vyvolávajú iba u vtákov a obojživelníkov. Keďže druh prenášajúci vírus západonílskej horúčky preferuje subtropicé klimatické pásmo, domnieva sa, že je veľmi málo pravdepodobné, aby sa u nás úspešne rozmnožil tak, ako pred desiatkami rokov Anofeles prenášajúci maláriu.
"Malária bola na Slovensku rozšírená až po Poprad, aj keď najčastejšie sme sa s ochorením stretávali v okolí Vranova nad Topľou a Kráľovského Chlmca. Po prvej svetovej vojne trpelo maláriou niekoľko desiatok tisíc obyvateľov a hojná bola ešte aj v povojnovom období. Definitívne sa ju podarilo zatlačiť na konci päťdesiatich rokov, a to jednak kvôli zmenám krajiny (vysušovanie močiarov) a tiež vďaka cieleným postrekom," hovorí Doc. Vostál, ktorý spomínané postreky, ešte ako začínajúci zoólog, pomáhal realizovať.
Aj keď podľa odborníkov rozšírenie západonílskej horúčky na Slovensku nehrozí, v prípade podozrenia dokážeme toto ochorenie diagnostikovať. Prítomnosť protilátok v krvi sa dá zistiť už v priebehu niekoľkých dní a liečba potom závisí na prejavoch ochorenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
