Hricko. Po tom, keď skončil dorastenecký vek, do superligového FC Tatran sa nedostal. Necelý ďalší polrok potom strávil v jeho treťoligovej rezerve. Povolávací rozkaz ho zavial do Dukly Trenčín.
"Dlho som sa tam neohrial. V tom čase tam ku kormidlu prišiel tréner Bokij, ktorý preferoval skôr starších a skúsenejších futbalistov a na Sihoť prišlo i zopár legionárov. Navyše, mal som problémy i so slabinami, nuž prevelenie do VTJ v Martine, mi pravdupovediac prišlo vhod," rekapituluje P. Hricko. "Martinčania hrali v sezóne 2000/2001 druhú ligu a ja som ju u nich odohral celu. Hrával som pravidelne a môjmu futbalovému rastu to iba prospelo. nejaký čas mi trvalo, kým som sa v druhej lige oťukal. Potom to už ale išlo dobrým smerom." V prešovskom doraste ste pravidelne hrávali na poste predstopéra. Avšak počas pôsobenia v Martine vás posunuli do stredu poľa. Po odchode na hosťovanie do Humenného, vás opäť poslali dozadu. Žeby práve post krajného obrancu vyhovoval vášmu futbalovému naturelu najväčšmi? "Hra "na hráča" zo zadnej línie mi sedí ozaj najlepšie. Počas martinského účinkovania v stredovej línii, to bolo skôr východiskom z núdze. Avšak časom som sa i tam udomácnil." Za ten čas, kedy ste behávali po druholigových trávnikoch vo farbách Martina a Humenného, materský FC Tatran Prešov po deviatich sezónach spadol do druhej ligy. Vrátili ste sa teda opäť do súťaže, ktorá pre vás nie je vôbec neznámou. Aká je podľa vás naša druhá najvyššia futbalová súťaž? "Superligu som nemal to šťastie okúsiť, nuž nemôžem porovnávať. Ak si ale niekto myslí, že druhá liga je nejakou ľahkou súťažou, rád by som ich rýchlo vyviedol z omylu. Vyznačuje sa predovšetkým tvrdosťou, bojovnosťou, dôrazom v osobných súbojoch." V lete ste sa vrátili z hosťovania pod Vihorlatom. Lenže po príchode do Prešova ste si v zeleno - bielom príliš nezahrali. Vieme, že ste mali zdravotné problémy už v Humennom. Vari ešte nepominuli? "Problémy nastali po návrate z Belgicka, kde som bol s reprezentačnou slovenskou "dvadsaťjednotkou". HFC hral koncom apríla v Nitre a tam mi vypovedal poslušnosť stehenný sval. Tým pádom som vypadol nielen zo zostavy Humenného, ale i výberu M. Komanického. Starosti pretrvávajú ešte i teraz. Pomaly sa však už dávam dokopy a je už otázkou krátkeho času, kedy by som mal byť stopercentne fit." Prvý pokus po dlhšom čase vrátiť sa na trávnik v majstrovskom stretnutí vám celkom nevyšiel. V súboji Tatrana s Ličartovcami ste nahradili po prestávke Škarbeka, ale táto štyridsaťpäťminútovka vám nevyšla ako ste si určite želali... "Myslel som si, že noha drží a je to super. Aspoň na tréningoch to všetko takto vyzeralo. Lenže zápas o body je predsa len o niečom inom ako tréning. Zistil som po niekoľkých situáciách, že ešte to nie je ono, v súbojoch som sval opäť pociťoval. V ďalšom zápase som teda znovu nehral. Teraz nechcem nič urýchliť a i preto môj štart v sobotňajšom zápase doma proti Sencu nie je pravdepodobný." Proti najbližšiemu súperovi Tatrana ste vo farbách iných klubov hrali viackrát. Je podľa vás taký, že i súčasný prešovský tím zdecimovaný ďalšími odchodmi a ekonomickými problémami, má na to aby ho zdolal? "Aj Senec, ktorému pohárová žatva zachutila, je zdolateľným súperom. Naše mužstvo však musí získať v Dunajskej Strede stratené sebavedomie. Koba sa dozaista pousiluje podstatne renomovanejší prešovský klub v zložitom období dostať na kolená. To by ale malo vyburcovať naše rady a hlavne príkladným prístupom mu jeho zobrať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
