pre ľahkú zmenu tej vízie povolebného usporiadania, ktorú doteraz vytrvalo forsíroval. A to pokusom o navodenie nového trojčlenenia politickej scény.
Voliči by sa teda už mali, podľa premiéra, rozhodovať nie v polarite "Mečiar-Nemečiar", ale medzi týmito 3 možnosťami: a, kontinuita, ktorú predstavujú KDH, SMK a SDKÚ; b, temná minulosť - HZDS, SNS, PSNS; c, experiment - Smer a ANO. Pričom, samozrejme, za najlepšie riešenie Dzurinda označil, keby základom novej vlády bolo prvé trio, ktoré spája programová pravicovo-centristická orientácia, "neodťahovalo sa od vládnutia a ukázalo morálku a zodpovednosť". (Táto veta je v rozpore s bývalými výrokmi predsedu SDKÚ na adresu KDH a je pozoruhodná v kontexte Hrušovského reakcie.)
Nová cestovná mapa premiéra nie je nič prevratného. Ak ju zasadíme do politickej reality, ktorej jednoznačne tróni integračná kliatba HZDS, tak je vlastne iba miernou úpravou tzv. americkej (Burnsovej) koalície - Smer, SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Stačí si pozrieť ktorýkoľvek z rebríčkov preferencií za posledné dva roky a je jasné, že väčšinová vláda musí vzísť z prieniku dvoch blokov. Dzurinda teda vyslal signál, že by si vedel predstaviť pri zostavovaní novej vlády už predbežnú spoluprácu s KDH a SMK, A spoločný postup proti reprezentantom "experimentu", ktorým zároveň oznámil, že aj on ovláda umenie vytesňovania.
Na tieto predstavy premiéra reagovali cez víkend hneď dvaja zainteresovaní. Pavol Hrušovský ani Pavol Rusko k meritu problému nič nového nepridali, keďže ani nemohli, zato nechtiac - mimovoľne, medzi riadkami - nechali nahliadnuť do útrob svojho politického uvažovania. Nebol to pohľad veľmi povzbudivý. V predstavách oboch sa objavili veľké trhliny. Teda ak o predstavách môžeme hovoriť - skôr to vyzerá na improvizáciu a hru na náhodu.
Hrušovský sa príliš nevzpieral, jeho slovník bol však nadmieru opatrný. Vyskytol sa v ňom dokonca aj výraz "predčasné", čo teda už dokázalo prekvapiť, keďže ideovo-hodnotový základ novej garnitúry by mal práve on uvítať. Faktom totiž zostane, že to bolo KDH, ktoré prišlo hneď po svojom sneme s návrhom tzv. Tolerančnej zmluvy (TZ). Tá predvída podobné trojblokové členenie, k akému sa dopracoval v Žiline Dzurinda. A sám Hrušovský v novembri predstavil patent slovami, že "KDH BUDE PRESADZOVAŤ zostavenie vlády z jedného bloku programovo príbuzných strán". A to ešte dokonca aj vtedy, ak strany jedného bloku nebudú disponovať nadpolovičnou väčšinou hlasov.
KDH teda predstavilo už víziu dokonca konkrétnejšiu, než Dzurinda. Veď ako východisko priamo pomenúva menšinovú vládu, ktorá je ako projekt omnoho náročnejšia. A hoci z KDH už vyšlo viac signálov, že nejako urputne na tejto myšlienke trvať nebudú, priblíženie sa premiérovej predstavy by azda mali uvítať. Miesto toho vyjadril Hrušovský rezervovanosť. Vyvstáva teda nástojčivá otázka, na čo sú nám také "hodnotové" strany, pre ktoré sú vlastné uznesenia (Rada KDH) luftom v momente, keď aktuálna politická situácia velí nepovedať na konkurenciu ani milimeter pozitívneho.
Ešte hlbšie sú trhliny Pavla Ruska. Ako vyklebetil v Twiste, ANO si vie povolebnú spoluprácu predstaviť tiež s programovo blízkymi stranami, medzi ktoré popri KDH a SMK zarátal aj Smer. Vyjadril sa tak päť minút po tom, čo z prudkej roztržky s Ficom vyšlo najavo, že spomedzi lídrov naisto parlamentných strán majú práve títo dvaja suverénne najvzdialenejšie predstavy o funkciách a charaktere štátu.
Ako vyplýva z vyššieho, Rusko medzi svojimi favoritmi "zabudol" na SDKÚ. Teda celkom nie, má však podmienku: "Ak sa SDKÚ dokáže zbaviť politikov, ktorí sú zodpovední za súčasné problémy Slovenska". A toto je už z jeho strany veľké nedorozumenie. Alebo číry populizmus; ak totiž Rusko myslí aspoň polovážne to všetko, čo mu napísali do volebného programu, tak mu musí byť jasné, že cesta nevedie cez personálne ultimáta na SDKÚ. Tie sú možné jedine vtedy, ak "voľný trh s minimálnymi štátnymi zásahmi" a pod. má v programe iba kvôli oblbovaniu naivných. K naplneniu svojich bohumilých zámerov sa totiž bez SDKÚ nedopracuje, na to netreba ani kalkulačku.
Naopak, priam neprekonateľnou prekážkou by mu bol práve Smer, čo sa dá jednoznačne odčítať ako z každej druhej vety Ficovho programu, tak z každej prvej slabiky, ktorá vylezie z jeho úst. Ruskove povolebné preferencie sú proste nezrozumiteľné. Bude asi načase, aby si strany prečesali aspoň základné tézy svojej kampaňovej agendy. Nech tu nie sme všetci za volov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
