kolegovia dostali podpisom kolektívnej zmluvy na rok 2003 v utorok popoludní veľmi príjemný prázdninový a najmä predvolebný darček.
Podľa nej budú mať všetci zamestnanci vo verejnej službe týždeň dovolenky navyše, teda v závislosti od odpracovaných rokov to bude 25 alebo 30 dní. Okrem toho sa im oproti ostatným skrátil o 2,5 hod. týždenný pracovný čas, ktorý tak teraz predstavuje 7,5 hodiny denne. Ešte lepšie sa budú mať zamestnanci v dvojzmennej prevádzke, ktorý majú v kolektívnej zmluve zakotvené maximálne 36 a štvrť hodiny do týždňa. Okrem 13. a 14. platu, na ktorý majú nárok zo zákona, ich isto poteší aj to, že od 1. júla 2003 sa im celoplošne zvýšia platy o 5 percent, pričom u pedagogických zamestnancov to bude ešte o tri percentá viac. Takisto všetci Slováci pracujúci vo verejnej službe budú mať pri odchode zo zamestnania za určitých podmienok nárok na vyplatenie päťmesačného odstupného. Za zamestnávateľov dohodu podpísal minister práce Peter Magvaši, podpredseda ZMOS-u Dušan Šimka a predseda žilinského VÚC Jozef Tarčák, za zamestnancov odborársky boss Ivan Saktor.
A práve takéto jemne povedané nadštandardné výhody sa môžu obrátiť voči tým, ktorí ich s takou radosťou podpísali. Najmä predĺženie dovolenky a skrátenie pracovného času spôsobia, že zamestnanci strávia v práci menej času. Preto bude potrebné na ich miesta prijať buď viac ľudí alebo zracionalizovať ich pracovnú náplň.
Riaditeľka úradu košického VÚC Rozália Múdra, ktorá sa na podpise dohody taktiež zúčastnila, ju nepovažuje z pohľadu zamestnávateľov za nadštandardnú.
"Je v súlade so zákonom o verejnej službe a ďalšími platnými predpismi. Náš VÚC ako zamestnávateľ ale aj zamestnanecká rada zamestnancov sa k dohode v prípravnej fáze vyjadrila. Zároveň je určujúcim záväzným rámcom pre rozhodovanie zamestnáveteľov aj členov zamestnaneckej rady pri prípadnej príprave kolektívnych zmlúv."
Pre prednostu košického Krajského úradu Štefan Vranovský to zas nie je žiaden mimoriadny dokument. Otázkou na diskusiu preňho sú skôr formy, podmienky a čas vzniku takejto dohody ako aj stav ekonomiky a zdroje, ktoré umožňujú zlepšovať pracovné a iné podmienky.
"Rád by som sa však spýtal aj tvorcov dokumentu, z akého ekonomického základu, či finančného krytia vychádzali pri koncipovaní jednotlivých výhod pre nasledujúce roky. Ale opakujem, vôbec ich nepovažujem za niečo mimoriadne. Na diskusiu a polemiku však je forma, spôsob a čas prijatia dohody v takej ekonomickej situácii, v akej sa republika nachádza. Preto sa pýtam, akými zdrojmi sú kryté návrhy obsiahnuté v dohode?"
Prednostka Okresného úradu Košice I Marta Laskovská má podobný pocit a pýta sa, odkiaľ na to štátny rozpočet zoberie. Takisto si myslí, že tých výhod pre pracovníkov verejnej služby v podobe 5-mesačného odstupného, 13. a 14. platu, kratší pracovný čas a dlhšia dovolenka je už v porovnaní s inými zamestnancami "akosi príliš".
Krajský prednosta má však presne opačný pocit. "Tých výhod vôbec nie je veľa. Predĺženie dovolenky, vyššie odmeňovanie, viac voľného času pre relax a vzdelávanie či rodinu, nepovažujem v 21. storočí za premrštené. Koncoročné 13. alebo 14. platy nie sú motivačným prvkom v mojom ponímaní. Takáto forma odmeňovania sa stala v ostatnom čase módou, nie motivačným prvkom. Ak by ale boli v dohode disponobilné zdroje pre mňa ako zamestnávateľa, ktorými by som mohol napríklad mesačne alebo štvrťročne motivovať svojich zamestnancov, bolo by to iné kafé."
Riaditeľka úradu košického VÚC si zas myslí, že vzhľadom na na doterajšiu určitú diskrimináciu pracovníkov verejnej správy v mzdovej a personálnej oblasti nie je takáto kolektívna zmluva vôbec nadštandardná.
"Práve naopak. Nechcem tu porovnávať mzdovú úroveň a ďalšie podmienky práce zamestnancov pracujúcich v správe súkromných firiem. Aj takto stanovené podmienky sú minimálne v porovnaní s vymoženosťami zamestnancov v ostatných porovnateľných činnostiach."
Prednostka okresného úradu na košickej jednotke Marta Laskovská momentálne ešte nevie, ako sa do ich činnosti premietnu ustanovenia kolektívnej zmluvy. Zatiaľ si nedokáže predstaviť, či budú musieť prijať nových pracovníkov, alebo plecia tých "starých" zaťaží robotou navyše.
"Je to krátky čas na posúdenie situácie. Zaujímalo by ma však, kedy budeme na Slovensku pracovať..."
Krajského úradu sa to podľa Š. Vranovského takmer nedotkne, s terajším stavom pracovníkov zvládnu všetky úlohy.
"Iná otázka je, ak napr. parlament prijal nové zákony napr. v oblasti rodinných prídavkov, vyberania poplatkov a iných. V takomto prípade sa počty pracovníkov budú musieť navýšiť."
Ako ešte dodala R. Múdra, na úrade košického VÚC by to nemalo mať vplyv na pôvodné plánované počty pracovníkov.
"Príjmeme také opatrenia najmä v technických podmienkach a v organizácii práce, aby všetky činnosti boli vykonávané efektívne a na zodpovedajúcej odbornej úrovni. Aj v súčasnosti pri budovaní úradu sme k dispozícií občanom každý deň bez určenia stránkových dní a hodín."
Mimochodom, ani jeden zo signatárov dohody nemôžu garantovať, že sa nájdu financie na spomínané výhody pre zamestnancov verejnej služby. Teda všetci podpísali to, čo môže splniť len budúca vláda a odhlasuje nový parlament pri schvaľovaní budúcoročného rozpočtu. To, či sa nájde takmer miliarda, však už nebude ich starosť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
