medzi sedem posvätných stromov Keltov (braza, oľša, vŕba, dub, brest, hrab, lieska).
Jablone kvitnú v máji až júni a ich plody dozrievajú prevažne v septembri. Starí Kelti, ktorí ešte nepoznali kresťanstvo a Starý zákon, považovali jabloň za strom poznania dobra a zla. Jabloň sa pre nich stala symbolom dokonalosti, lásky, spojenia človeka s prírodou, ale aj medzi nebom a zemou, či životom a smrťou. Práve preto mu nikdy nevedeli ublížiť. Pri rozrezaní jablka naprieč ich zaujala päťcípa hviezdička uprostred a na povrchu nádherne dočervena sfarbená jablčná šupka. Dodnes sa vo vedomí ľudí zachoval spôsob prerezávania jabĺčka pri štedrovečernej večeri aj na vianočné stromčeky. Od pradávna sa päťka a červená farba stali symbolom lásky. Keltov, ako znalcov prírody zaujali zdravotné a dietetické účinky jablčnej šťavy a jabĺk. Ony často rozhodovali o živote či smrti, najmä v období dlhotrvajúcej zimy.
Keltský (pohanský) kult symbolov jablone a jej plodov sa počas rozvoja kresťanstva začal nahrádzať kresťanským. Takto sa zo stromu lásky a nesmrteľnosti stal symbol dedičného hriechu. Kelti pre jablone vybrali dekádu po letnom slnovrate, od 25. júna do 4. júla a po zimnom slnovrate, od 23. decembra do 1. januára. Vlastnosti stromu pripisovali aj ľuďom, ktorí sa narodili v uvedených dňoch:
Títo ľudia majú reálny pohľad na svet a život, vedia citlivo posudzovať vzťahy medzi nebom a zemou, dobrom a zlom, ideálom a skutočnosťou. Často dokážu rýchlo meniť svoje nálady, ale rozum a cit majú vždy v rovnováhe. Majú zmysel pre pravdu a spravodlivosť, dokážu každému akceptovať jeho spôsob života, ale nikdy ho nekopírujú. Snažia sa zreálňovať svoje životné postoje a názory.
"Jabloňoví ľudia" sú výnimočne usilovní, vytrvalí a húževnato idú za svojím cieľom. Vždy sa snažia pomáhať slabším a často sa obklopujú ľuďmi, ktorí potrebujú ich pomoc. Sú nezávislí a vytvárajú bezpečie pre svojich životných partnerov. Aj napriek niektorým negatívnym stránkam sú to najvzácnejší ľudia, ktorí chodia po tejto planéte. Dokážu tvoriť hodnoty aj v skromnejších životných podmienkach, tak ako jabloň dávať svoje plody. Ich osobným šťastným číslom je 36 a z drahokamov Turmalíny.
Podľa keltskej povesti mladý Diarmoid zablúdil v lese. Zbadal oheň a okolo neho divoké bytosti. Niekto ho chytil, vrazil mu nôž do srdca a to potom hodil do ohňa. Na druhý deň dvaja tuláci našli v popole krásne sfarbené jablko. Vzali ho, darovali jednej starene a povedali: "Daj ho svojej dcére, keď sa bude sťažovať na bolesť brucha. Nie skôr, lebo ináč ti umrie na ťažkú chorobu." Po tejto udalosti sa dcéra sťažovala na bolenie brucha. Matka jej dala jablko. Tá bola po troch dňoch tehotná. Matka jej to vyčítala, ale dcéra prisahala na svoju nevinnosť a čistotu. Uveril jej len dedinský druid a po narodení dieťaťa jej pomáhal nájsť kmotrovcov. V tom novorodenec vykríkol: "Nepotrebujem kmotrov, som Diarmoid, bol som ním predtým, než ma zabili a som ním aj teraz!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
