polostrova Chalkidiki, najvýchodnejší, dlhý približne 40 kilometrov, je už viac ako jedno tisícročie samostatným kláštorným štátom. Byzantský historik Grigorias vo svojich pamätiach píše: "Len jedno miesto na svete je hodné bezhraničného obdivu Athos. Je tu nádherné podnebie a vegetácia všetkého druhu. Obmývané slnečnými lúčmi a zdobené stromami všetkých druhov..." Aj dnes je tu život úplne iný. Ten, kto nežil medzi mníchmi, nemôže pochopiť čím to je, že Aghion Oros viac ako jedno tisícročie vytrváva náporu civilizácie. Môj prvý pokus navštíviť Athos pred dvoma rokmi stroskotal. Došiel som iba po jeho hranicu, ktorá je asi päť kilometrov za mestečkom Uranopolis. Tu, v tieni starých platanov, pínií a olív pred malou bráničkou colnice (len pre peších), som sa mohol akurát porozprávať so starým mníchom, že 90-ročným. Od neho som sa dozvedel veľa o mníšskom štáte. Pár dňový pobyt s karavanom pred hranicou a v mestečku Uranopolis, odkiaľ sa návštevník dostane na Athos, bol pre mňa dobrou prípravou na minuloročnú jesennú cestu.
Počiatky štátu a súčasnosť
Prví kresťania prišli na Aghion Oros v období vlády Konstantina Veľkého v čase vzniku Byzantskej ríše. Za prvého obyvateľa je považovaný Peter Athoský, ktorý sa tu usadil už v 7. storočí. Mnísi sa na Athose usadili v 9. storočí, čo je písomne potvrdené. V 11. storočí je oficiálne prijaté pomenovanie Aghion Oros. Vyplýva to zo spisov potvrdených zlatou pečaťou. Uvádza sa tam: "Oddnes nech je nazývané pohorie Athos menom Aghion Oros, a to na večné časy." Athos je jediným mníšskym štátom na svete. Zlatým vekom pre neho bolo 10.-12. storočie. Chýr o Athose sa rozniesol aj do vzdialených krajín a lákal mníchov zo Srbska, Bulharska, Rumunska, Ruska, Gruzínska, Sýrie a ďalších krajín. V tom období tu žilo asi 20 000 mníchov. Aghion Oros patril pod ochranu byzantských cisárov. Cisár Konstantin poskytol mníšskemu štátu v roku 1042-1054 mnoho výhod, ale vydal aj príkaz, zákaz vstupu ženám na Aghion Oros, ktorý platí dodnes. Cisár Alexios Komnynos (1081-1118) poskytuje mníchom ďalšie výsady. Rozširuje "Avato" (zákaz vstupu) na všetky živé bytosti ženského pohlavia. Tu je Záhradka Panny Márie pomenovanie, ktoré je spojené s údajnou návštevou Panny Márie na Athose, čo je zaznamenané v byzantských znakoch a uložené v najväčšom athoskom kláštore Lavra. Podľa týchto záznamov, keď apoštoli medzi sebou žrebovalo o tom, kam pôjde každý z nich hlásať evanjelium, požiadala Panna Mária o účasť na šírení kresťanstva. K hlásaniu novej viery si vybrala Macedóniu a predovšetkým Athos, kde bola milo prijatá všetkými obyvateľmi. Na jej púti po mori, ale aj po súši ju doprevádzal sv. Šimon a sv. Ján Evanjelista.
Dnes na Athose žije vyše 1600 mníchov, ktorí dodržujú byzantskú časomieru a Juliansky kalendár. Pri západe slnka je 12 hodín vo všetkých ročných obdobiach, výnimkou je kláštor Ibiron, v ktorom je 12 hodín pri východe slnka. Z 20 kláštorov je 17 gréckych, jeden ruský, jeden bulharský a jeden srbský. Podľa zákona sa nesmie založiť ďalší kláštor, ale zároveň ich počet nesmie klesnúť pod dvadsať. Trochu ma to zmiatlo pri návšteve nového neveľkého rumunského kláštora-skyty, Podromu. Predstavený kláštora mi to vysvetlil. Sú malým kláštorom, zaradeným medzi skyty, v ktorých sa spôsob života odlišuje od kláštorného. Skyta pozostáva z menších budov alebo domčekov roztrúsených po okolí, v ktorých bývajú mnísi a centrálneho kostolíka. Stretol som aj mníchov, ktorí okrem biedneho oblečenia, kapsy prehodenej cez plece a palice, nemajú nič. Úbohé bývanie jaskynného typu na strmej skale, ku ktorému som sa len ťažko dostal, svedčilo o askéze mladého človeka oddaného Bohu. Z loďky, ktorá raz za čas pripláva k brehu, si mních za pomoci povrazu a kladky vyťahuje najnutnejšie veci, potrebné k životu. Kladka a povraz sú pre neho jediným spojením so svetom. Preto toto bývanie na samote má príznačné pomenovanie "kladka". V skytách Kavsokalivion na južnom skalnom pobreží pod vrchom Athos majú mnísi zaujímavý zvyk. V nedeľu ráno sa skupinka mladých mníchov zíde pred kostolíkom o pol štvrtej. Skôr, než pozvú osadenstvo z roztrúsených samôt na bohoslužby zvonením, začnú viachlasne kričať: "ú-ú-ú". Trvá to aj niekoľko minút s prestávkami. Ich hlas sa rozlieha do ďalekých skalných roklín. Po kričaní nasledovalo klepanie na talando (drevená doska), súčasť každého kláštorného kostolíka a zvonenie. Zvonenie a klopanie sa niekoľkokrát opakovalo. Asi po polhodine bolo vidieť akoby sa zo skalných stien na chodníky zlietali svätojánske mušky. Keď sa svetielka priblížili bližšie, rozpoznal som v nich postavy mníchov, pustovníkov, ktorí si palicou a lampášom v ruke pomáhali pri zostupe z ťažko prístupného terénu. Po ranných nedeľných bohoslužbách sa všetci zišli v malej jedálni pri kostolíku na kávu. Bolo od nich milé, že medzi seba pozvali aj nás, štyroch gréckych pútnikov z Atén a mňa. Po skromných raňajkách, ale aj zaujímavých rozhovoroch, si mnísi zobrali zo skladníka do kapsy nutné zásoby a vydali sa opäť do svojich samotiek. Niektorí takto žijú 2-5 rokov a nájdu sa aj takí, ktorí prežijú na samote celý svoj život.
Kto môže vstúpiť na Aghion Oros
Podľa rozhodnutia "Svätej Správy" môže Aghion Oros denne navštíviť 120 gréckych občanov (mužov), prípadne aj z iných krajín, avšak ortodoxného vyznania a 10 cudzincov iného náboženstva. Návštevníci musia mať zvláštne povolenie vydané ministerstvom zahraničia v Aténach alebo z Úradu pre návštevníkov Svätej Hory v Thesalonikoch. Tam dostane záujemca (po osobnej návšteve) skôr alebo až po niekoľkých mesiacoch zápornú či kladnú odpoveď už aj s poradovým číslom a dátumom. Deň pred odchodom, najneskôr hodinu pred vyplávaním do Dafni hlavného prístavu na Athose, si treba v Uranopolise v kancelárii Athoského Spoločenstva (hneď pri prístave) vyzdvihnúť Diamonitirion (povolenie) k pobytu. Platí sa zaň 10 000 drachiem. Loď odtiaľ odchádza denne o 9.45 hodine. Lístok stojí 1000 drachiem. Plavba trvá viac ako dve hodiny. Na túto loď sa dostanú iba muži nad 18 rokov, mladší musia mať doprovod. Jedni i druhí potrebujú povolenie. Dôsledná pasová kontrola iným pasažierom vstup na loď neumožní. Zakázané je doniesť so sebou mäsové výrobky a konzervy ako aj ich konzumácia. Nesmie sa brať lovecká ani žiadna iná zbraň, prístup má zakázaný aj poľovnícky pes. Fotografovanie mníchov je povolené len s ich súhlasom. Používanie videokamery je na Athose prísne zakázané. Tú mi zobrali hneď po zakotvení lode na colnici v prístave Dafni do úschovne. Oblečenie návštevníkov (predpísané sú dlhé nohavice) a takisto aj správanie musí byť dôstojné, rešpektujúce zvyky a mravy tunajšieho spoločenstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
