placentovec, kým ostatné sú vačkovce (kengury, vačice, koala atď.) alebo vajcorodé (vtákopysk, ježury). Pochádza zrejme zo zdivočelých primitívnych psov, ktoré so sebou priviedol do Austrálie človek asi pred 15-tisícami rokov.
Výzorom pripomína dingo krátkosrstého belgického ovčiaka, až na trocha dlhšie nohy. Najčastejšie je červenkasto plavo sfarbený, vyskytujú sa aj jedince tmavohnedé, čierne a strakaté. Je možné, že farebnú premenlivosť srsti spôsobuje kríženie s domácimi psami. Osobitnosť druhu je v tom, že nedokáže brechať, len vrčí, kňučí a zavýja.
Dingo žije v suchom buši, na otvorenej savane i v lesoch. Loví kengury a inú zver, avšak strháva i ovce, za čo ho farmári nemilosrdne prenasledujú. V ovčiarskych oblastiach dinga bezmála vyhubili. Na ochranu pred prenikaním dinga v štáte Queensland postavili plot dlhý 4800 km a vysoký 1,8 m. Vchody do chráneného územia strážia cvičené psy. Útočiskom dinga sa stalo neobývané vnútrozemie kontinentu, kde nechcenou zásluhou človeka našiel obživu. Osadníci doviezli do Austrálie divé králiky, ktoré sa premnožili a zaplavili celý svetadiel. Králiky sa stali vítanou potravou pre divých psov. Ich obľúbenou korisťou sú tiež kengury, tie sa však neraz udatne bránia. Napadnutá kengura sa snaží oprieť chrbtom o strom, aby ju chránil odzadu a poskytol oporu. Proti útočníkovi vystreľuje zadné nohy ozbrojené ostrými tvrdými kopýtkami, ktorými vie bolestivo poraniť či dokonca usmrtiť. Keď však má prepadnutá kengura na dosah hlbšiu vodu, potom radšej v nej hľadá záchranu. Ponorená až po hruď čaká na útočníka a až sa jej celkom priblíži, chytí ho prednými labami a ponorí do vody. Topiaci sa dingo je napokon rád, ak sa mu podarí ujsť a kenguru radšej nechá na pokoji. Dingo nikdy nenapadne človeka.
Dingo loví buď samotársky alebo v rodinných skupinách, prípadne vo väčších svorkách. Jeho svorky však nie sú hierarchicky usporiadané ako pri vlkoch a psoch hyenovitých. Brezivosť samíc trvá 9 týždňov, takisto ako u domácich psov. Vo vrhu býva 4-5 mláďat, spočiatku slepých a bezmocných, rýchlo sa však vyvíjajú. Matka ich nadája dva mesiace, potom im rodičia prinášajú mäsitú potravu. Počas odchovu potomstva rodina obýva teritórium, ktoré samec značkuje močom. Keď štence podrastú, rodiny prechádzajú k putovnému životu. Počas roka robia diaľkové presuny, v zime k východnému a v lete k západnému pobrežiu kontinentu.
V zajatí vychovaný dingo je krotký, k svojmu pánovi priľne ako domáci pes. Nedá sa však použiť ako strážny či lovecký pes. Pre plachosť a nočné zavýjanie sa neuplatnil ani ako rodinný a spoločenský pes. Medzinárodná kynologická organizácia (FCI) ho preto neuznala za štandardné plemeno. Ani zverince a zoologické záhrady nejavia o dinga záujem, hoci sa dá ľahko chovať. Návštevníci ho totiž považujú za obyčajného domáceho psa a nevenujú mu pozornosť. Na Slovensku tradične chovala dinga len ZOO Bratislava.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
