Bez Cinkyho to už nie je ono.

Priatelia, ktorí bdejú nad čistotou nášho života a v ich sieti sa neraz zatrepocú vskutku veľké ryby alias drogoví mafiáni, opäť odviedli skvelú prácu. Chytili človeka závislého na droge. Potlesk zaplnených prvomájových tribún a výkriky Republiku si rozvracať nenecháme prehlušia i nové diely Priateľov bez Cinkyho.

Najväčšou hrozbou pre mladé Slovensko sú vskutku ľudia závislí na ťažkej droge, od ktorej je už len krôčik k ľahkým vínam a likérom. Možno i vďaka bdelosti protidrogových jednotiek sa vraciame k tradíciám nášho ľudu. Zodpovedne, uvedomujúc si historický odkaz pracovitého a sčasti i schlastaného národa. Pri prechádzke vidiekom i malebnými mestečkami Slovenska nadobúdam neochvejný pocit, že zlatú rybku onehdy chytil určite Samo.

Nech sú veľké jazerá i malé rybníky plné rumu.

Stalo sa.

Nech i všetky rieky a potôčky, ktoré tečú vôkol, sa premenia na alkohol.

Stalo sa.

Rinie sa 40-percentná slivovička dole stráňami i hrdlom, klokoce pivko v kadiach svetových gigantov, ktorým odrodilci vo vláde pustili fabričky za korunu. Leje sa posolstvo našich dedov za zhovievavého úsmevu láskavých babičiek.

Pijem, piješ, pije, pijeme, pijete, pijú. Denno-denne, od rána do večera. Ráno vstaneme a šup ho poldeci. Na obed tri pivká od smädu a večer volá putika. Domov, k svojim. Kde nám rozumejú, kde si kopneme do vlády i nadriadeného. Návrat domov, zbijeme ženu, deti. Ráno povysávame a meníme život s prvým poldeci. Idylku iba občas narušia drogoví bossovia alias Cinky.

Vtedy, pri pohľade na kukláčov odhodlane brániacich bezbrannú krajinu v rozpuku pred drogovými démonmi, si povieme:

Bože, ochraňuj Slovensko pred drogami.

A zaplať ešte poldeci a neotravuj.

Autor: Peter B. DOKTOR

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.