dokáže človek v mihu zmariť to, čo príroda vytvárala tisícročia...
Kyseľ sa nachádza na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke necelých dvoch kilometrov má spád asi 180 metrov. Na rázcestí v Kyseli nad Kyrolínyho vodpádom sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Príťažlivosť tiesňavy spočívala najmä v množstve vodpádov, ktoré boli pre Kyseľ typické. Skutočnou ozdobou je Obrovský vodopád vysoký 60 m. Vo Vyšnom Kyseli je aj známy Pawlasov vodopád pomenovaný podľa Dr. Jozefa Pawlasa, prvej známej obeti Slovenského raja. V neprístupnej časti Kyseľa sa nachádzajú vodopády Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici a Obrovský. V Malom Kyseli môžu turisti obdvovať Malý a Machový vodopád, vo Vyšnom Kyseli Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.
Kyseľ mal zaujímavú históriu objavovania. V roku 1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa prešiel až v roku 1907 Kazimír Kozlovský so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom. Žiaľ, bol k dispozícii verejnosti iba rok...
Čo sa vlastne stalo, prečo Kyseľ nie je prístupný? Nezvyčajný rozruch, ktorý 17. júla 1976 predpoludním znepokojil návštevníkov Slovenského raja, neveštil nič dobré. V chatách vyzváňali telefóny, nad krajinou prelietavali lietadlá a vrtuľníky, kamsi sa náhlili ľudia i terénne vozidlá. Všetok nezvyčajný pohyb viedol do tiesňavy Kyseľ, ktorú zachvátil ničivý požiar. Údajne ho zapríčinila zápalka alebo cigareta, ktorú odhodil neznámy turista. Do záchrannej akcie sa zapojili stovky ľudí a veľké množstvo techniky. Požiarnici, lesníci, príslušníci civilnej obrany a početní dobrovoľníci sa pustili do nervového zápasu so živlom nevídanej sily. Ich snaha nemala priveľkú šancu na úspech, lebo oheň sa šíril veľmi rýchlo a ťažko prístupný horský terén znemožňoval nasadenie účinnejšej požiarnej techniky. Od začiatku bolo zrejmé, že obrovskej prírodnej katastrofe v Kyseli sa nedá zabrániť. Až po niekoľkých dňoch, keď na spálenom ľavom svahu tiesňavy dotlel posledný oheň, sa mohlo bilancovať. Výsledky vyčíslenia škôd boli viac ako žalostné. Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Okrem priameho poškodenia porastov, rebríkov a drevených lávok sa vynorili ďalšie nepriame následky s dlhodobým trvaním. Tým že oheň odstránil zo strmých svahov lesný porast, pripravil ich o prirodzenú protieróznu ochranu. Padajúce skaly a kamene dodnes "bombardujú" dno doliny. Navyše, v zimných a skorých jarných mesiacoch v poškodenej časti Kyseľa pretrváva akútne lavínové nebezpečenstvo. Návrat turistov do najkrajšej tiesňavy v Slovenskom raji zatiaľ nie je reálny. Prirodzená obnova lesa je aj s pomocou človeka veľmi pomalá a môže trvať aj niekoľko desaťročí.
Napriek apokalyptickému ohňu je Kyseľ Národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 950 hektárov a súčaťou Národného parku Slovenský raj.
BEDEKER:
Prístup: Kyseľ je tursiticky prístupný z Kláštoriska. Tu sa začína modrá značka, ktorá vedie ku rázcestiu v Kyseli (20 min., 735 m). Od nej odbočuje okružný, žlto značený chodník, ktorý zachádza dole tiesňavou nad Obrovský vodopád. Okruh trvá asi 25 minút, na rázcestí v Kyseli sa chodník člení. Predchod Malým Kyseľom po modrej značke na okraj plošiny Glac trvá asi jednu hodinu, cesta Veľkým Kyseľom po zelenej značke ku Biskupským chyžkám asi 1:15 hodiny. Všetky tiesňavy sú prístupné iba smerom zdola nahor, spodná časť Kyseľa je uzavretá a jeho návšteva či už od Obrovského vodopádu, alebo od ústia do Bielej vody životu nebezpečná!
Zaujímavosti okolia: Dolina Bielej Vody, Tomášovská Belá, Sokolia dolina, Kláštorská tiesňava, Suchá Belá, Prielom Hornádu, Tomášovský výhľad, Kláštorisko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
