súžitie nebýva vždy jednoduché. Len nedávno sme písali o trampotách ľudí z Veľkej Idy, ktorí trpeli kvôli červenému prachu z neďalekej skládky. Ale ani U. S. Steel(USSK) to so svojimi susedmi nemá jednoduché. Vyšliapané chodníčky vedúce k plotu veštia, že areál zvykli v minulosti navštevovať aj osoby nevítané. Na nepozvaných však v U. S. Steele repre darčeky nečakajú a tak sa títo hostia často obslúžili sami. Píšeme v minulom čase, lebo oceliarne sa už snažia všemožne svoj majetok chrániť. Nad múrom pribudol ostnatý drôt, diery v plote zmizli... Obec i podnik sa však rozhodli aj aktívne pracovať na budovaní dobrých susedských vzťahov.
* Jediné, čo by ešte chceli, je o niečo vyšší plat
Najväčším problémom Veľkej Idy je rómska osada na kraji dediny. A tak sa obec aj oceliarne rozhodli začať tam. U. S. Steel už zhruba mesiac zamestnáva dvadsiatku veľkoidanských Rómov.
Je klasický pracovný deň, niečo po desiatej. V USSK je rušno ako po iné dni, keď prichádzame ku závodu Koksovňa. Sprevádza nás výrobno-technický námestník riaditeľa Koksovne Peter Baran. Plánujeme navštíviť skupinku Rómov, ktorá na tomto závode pracuje. Cestu si krátime tým, že vyzvedáme, ako sú s nimi na závode spokojní. "Pri súčasnom stave pracovníkov sme túto možnosť uvítali ako pomoc. Využívame týchto ľudí hlavne na čistiace práce. Nastúpili ku nám prvého júla a u nás na závode sú ôsmi. Jeden z nich je momentálne práceneschopný, zlomil si nohu, ale doma, nie tu u nás v podniku, takže nejde o pracovný úraz. Chodia do práce načas a sme s nimi absolútne spokojní. Nikto sa na nich nesťažuje, robia to, čo sa im povie. Nezaznamenali sme ani z ich strany žiadne sťažnosti. "
Keďže U. S. Steel rieši obsadzovanie voľných miest väčšinou presunom v rámci podniku, zaujímalo nás, prečo sa to teraz vyriešilo prijatím ľudí zvonku. "Koksovňa je málo lukratívna čo sa pracovných príležitostí týka, takže nie je o ne veľmi záujem z iných závodov."
Vedľa koľají traja chlapi odstraňujú kopu nejakého materiálu. Keď zbadajú fotoaparát, jeden z nich si okamžite začne lopatou skrývať tvár. Ďalší dvaja sú v pohode, usmievajú sa... A tak sa na slovíčko pri nich pristavujeme. "O tom, že tu môžeme robiť, sme sa dozvedeli od starostu. Prišiel medzi nás a oznámil to. Tak sme sa prihlásili," hovorí Tibor Horváth. "Ja som tu v železiarňach už robil, ale to bolo za socializmu. Vtedy, jak nám ponúkali to odstupné, tak som ho zobral a odišiel som. Teraz som sa rozhodol, že tu budem robiť. Ja nie som zvyknutý len tak sedieť doma. Zháňal som robotu, ale nepodarilo sa to. Urobili sme si demokraciu, ale tá demokracia dajak nie je dobrá. Za socializmu mal robotu každý."
Tibor Horváth dúfa, že si teraz, keď začal robiť, finančne polepší. Plat sa mu však zdá byť malý. "Máme sedem tisíc hrubého a ešte nám sľúbili nejaké ohodnotenie asi tisíc korún. Nevadí, že robota je špinavá, hlavné je, aby sme mali peniaze." Pán Horváth má päť detí, najstaršia dcéra má osemnásť rokov. Ako povedal, je vyučená čašníčka, aj si zháňa robotu, ale zatiaľ bez výsledku. "Som rád, že vďaka starostovi sme dostali túto šancu. Keby nebolo jeho, ostali by sme bez roboty hádam aj celý život."
Mladý 23-ročný Ján Jozef je už tiež otcom a to štyroch detí. Rozhodol sa pracovať, aby mal lepší život. Viac detí, aj keby sa mu finančná situácia zlepšila, už nechce. Tiež si skúšal v minulosti zohnať robotu, v košickom záhradníctve aj v U. S. Steele. Všade mu doteraz hovorili, že nemajú voľné miesta. Situáciu mu komplikuje aj to, že nie je vyučený, má iba základnú školu.
Zaujímalo nás, čo hovoria ostatní chlapi z osady, keď tak sedia spolu na pive. Nechceli by aj ďalší robiť v železiarňach? "Závidia nám. Jedného už chceli dokonca aj zbiť. On je taký organizátor, čo spisoval zoznam. Tak ho chceli zbiť, pýtali sa, prečo toho, hentoho tiež nenapísal... Hovorili mu, že si len kamarátov zobral so sebou," poznamenal T. Horváth.
Rómovia chodia do práce len do rannej zmeny. Majster rannej zmeny Pavol Vagaš hovorí, že chodia do práce načas, sú pracovití a vážia si možnosť pracovať. My sme sa kdesi dopočuli, že v prvé dni vraj boli aj problémy. Niektorí z Rómov vraj vyhlásili, že oni lopatovať nebudú, že to je porušovanie ich práv. Je to pravda? "Ja som také nič nepočul. Jediné, čo sa ku mne donieslo, bolo to, že by chceli trochu vyššie platy," podotkol P. Vagaš.
* Zamestnávateľom Rómov je samotná obec Veľká Ida
Kde vlastne vznikol nápad zamestnať v železiarňach Rómov a aké sú ďalšie plány? S týmito otázkami sme zašli za viceprezidentom pre personalistiku a organizáciu Ing. Martinom Pitorákom. "Myšlienka vznikla na stretnutí viceprezidenta Juru a starostu obce Veľká Ida. Nehovorilo sa však len o otázke zamestnávania ľudí osady, ale o viacerých formách spolupráce. Tie ostatné formy sa rozoberali aj pred dvomi týždňami na stretnutí, kde bol prítomný aj prezident spoločnosti pán Goodish. Títo obyvatelia Veľkej Idy sú vlastne zamestnancami obecného úradu, obecný úrad nám tieto práce teda poskytuje na báze dodávateľských vzťahov. Obci mzdové náklady aj s tým súvisiace odvody refundujeme. My sme vytypovali určité druhy prác, ktoré doposiaľ vykonávali naši zamestnanci popri svojej hlavnej pracovnej náplni. Chceme, aby sme naši ľudia viac venovali samotnej technológii... Zamestnávame ich teraz 20 s tým, že dohoda znie zatiaľ na šesť mesiacov."
Potom sa vyhodnotia skúsenosti a na základe toho sa uvidí, ako ďalej. Martin Pitorák predpokladá, že by projekt mohol pokračovať aj ďalej. Na margo výšky platu poznamenal, že kalkuláciu týkajúcu sa odmeňovania vypracoval starosta Veľkej Idy. "Projekt budeme vyhodnocovať aj z tohto hľadiska," dodal viceprezident. Nevylúčil ani možnosť, že niektorí z týchto zamestnancov, ktorí sa skutočne osvedčia, by sa prípadne neskôr mohli stať priamo zamestnancami U. S. Steelu.
* Záujem o prácu v železiarňach majú aj ďalší chlapi z osady
Na druhý deň sa vyberáme priamo do Veľkej Idy. Chceme sa porozprávať aj so ženami, aby sme sa dozvedeli, či sa im zmenil život, odkedy ich chlapi pracujú. Ešte v telefóne nás však starosta obce František Šnír varuje, aby sme do osady radšej nešli. Práve sa totiž brali rodinné prídavky a v taký čas neradno nepovolaným chodiť medzi podguráženú komunitu. Starosta nám však vychádza v ústrety a na tretiu pozval na obecný úrad manželky chlapov, čo robia v železiarňach. Neprišla ani jedna. "My sme im povedali, ale nútiť ich nemôžme. To viete, boli prídavky. Jednej, čo som ju stretla, som sa pýtala, či príde. Vravela, že nemôže už nikam chodiť a ukázala na bruško, že je tehotná. Asi tretina, ak nie aj polovica žien z osady je v druhom stave," hovorí nám jedna pracovníčka úradu, zatiaľ čo čakáme na zástupcu starostu. Dozvedáme sa, že aj ďalší chlapi z osady chodia na úrad, aby sa zapísali do zoznamu čakateľov na prácu v železiarňach.
Viac nám už porozprával zástupca starostu Veľkej Idy Ján Rontó. "Rómska osada leží hneď vedľa šrotoviska U. S. Steelu a tak sa ľudia z osady naučili tam chodiť. Hľadali sme možnosti, ako to riešiť, a tak vznikol tento pilotný program. Naši Rómovia pracujú na Oceliarni, Koksovni, Energetike a Valcovni. Väčšina Rómov má iba základné vzdelanie, takže robia najmä čistiace práce."
Za prácu v prašnom prostredí budú dostávať aj určité príplatky. "Dvadsaťtisíc ako špičkoví zamestnanci však pri týchto druhoch prác určite nezarobia. Niektorí aj hovorili, že im stačia sociálne dávky, ale z toho sa nedá dlhodobo žiť." Najbližšie dva mesiace by mali Rómovia dostať plat osem až desať tisíc čistého podľa toho, na ktorej prevádzke robia.
Pracovníci obecného úradu spočiatku neverili, že nájdu 20 Rómov ochotných pracovať, pretože museli spĺňať aj ďalšie kritériá. Nesmeli to byť feťáci či alkoholici, aby boli schopní dodržiavať etické princípy platné v USSK. Napokon zažili obrovské prekvapenie, keď sa im prihlásilo asi 40 chlapov z osady. Postupne prichádzali ešte ďalší, takže bolo z čoho vyberať. Pri výbere vychádzali zo zoznamu úradu práce a prednosť dostali dlhodobo nezamestnaní. Mimochodom, doposiaľ z asi 800 Rómov pracoval jeden jediný.
Poskytnutím práce však snaha obce riešiť problém ľudí z osady nekončí. Zháňajú peniaze aj zo zahraničných fondov na to, aby sa postavila pre nich vlastne nová dedinka. Bývali by v menších domčekoch. Pál Csáky pri svojej poslednej návšteve prisľúbil pomoc tomuto projektu. Nápomocný chce byť aj USSK, John Goodish prisľúbil vytvorenie tímu odborníkov, ktorí budú hľadať možnosti pomoci či už finančnej alebo aspoň materiálnej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
