kapelu. Niekedy koncom sedemdesiatych rokoch vznikla Garáž. Čoskoro prišiel do kapely, najprv ako druhý spevák, Tony Ducháček, ktorý sa rýchlo stal jej frontierom. Ivo Pospíšil prizval do Garáže aj dnes už nežijúceho Milana "Mejlu" Hlavsu, ktorého skupine Plastic People of the Universe komunisti zakázali hrať. Mejla do kapely priniesol "plastické" hitovky Houby či Špatná věc a zložil podstatnú časť nového repertoáru. Neskôr odišiel, pretože si založil vlastnú skupinu Půlnoc. Garáž hrala ďalej a stala sa legendou. V osemdesiatych rokoch ju preslávili skladby ako Meadow, Podvlíkačky, Voči, Zrcadla, Má ji má a ďalšie. Začiatok deväťdesiatych rokov bol plodný, Garáž vydávala cédečka, častejšie koncertovala, hrala v Amerike... Potom nastal zlom. Kapela vyhodila svojho vedúceho Iva Pospíšila. Tým pádom sa musela premenovať, a tak vznikla kapela Tony Ducháček & Garage. Nahnevaný Pospíšil, ktorý chcel svojho času ukončiť pôsobenie kapely, postavil novú Garáž (so spevákom Martinom Červinkom), vydal s ňou jeden dnes už zabudnutý album a jedno CD z predducháčkovskej Garáže. Publikum však bolo zvyknuté na Tonyho, a nová Pospíšilova Garáž čoskoro skončila. Ďalej pokračovala iba Garage (už bez mena speváka v názve), ktorá hrá dodnes a nevynechala ani tohoročný festival Bažant Pohoda v Trenčíne. Tony Ducháček už dnes rozpad starej Garáže nevidí tak dramaticky:
"Nepobili sme sa, to nie." Keďže dnes už funguje iba jedna kapela, spýtali sme sa ho, či by sa nechceli dať znovu dokopy s Ivom Pospíšilom. "Prečo? Máme iného basáka." Zároveň však priznal, že ho dnes rozpad starej kapely aj trošku mrzí. Dnešná Garage veľa noviniek nemá. "Teraz sme po dovolenkách a keďže sme dva roky nič nespravili, mohli by sme si aspoň zohnať nejakú skúšobňu. Fakt, my sme kapela, ktorá dnes nemá skúšobňu. Musíme sa teda po niečom obzrieť a pripraviť nejaké nové piesne."
Zaujímalo nás, ako si Tony Ducháček spomína na Mejlu Hlavsu.
"On bol svojim spôsobom geniálny muzikant. Naviac mal ten správny prístup k muzikanstvu. Bol svojský, nepracujúci človek, aj za boľševika sa rôzne utajoval, aby nemusel chodiť do práce. A hlavne s ním bola sranda."
Dnes už muzikanti pracovať nemusia. Ako je to v Garage?
"Všetci nepracujú. Niektorí hrávajú aj v iných kapelách, napríklad Pepa Karafiát, saxofonista má niečo svoje... Ja som bol tiež rok a pol doma. Teraz znovu uvažujem o tom, že utečiem z práce domov."
Kde robí Tony Ducháček?
"V nejakom sklade. Je to drina a moje dievča vraví, že sa doma nudí. Nech sa na to teda vykašlem, že ma založí a tak... No nemám veľmi rád požičiavanie si, potom jej to aj tak musím vrátiť, takto mám nejaký zárobok."
Garáž, neskôr Garage bola charakteristická svojimi textami z mestského prostredia, ktorých autorom nebol nik iný, než spevák.
"Nikomu k nim nepustím, to je pravda. No je to aj preto, že nerád spievam piesne po niekom inom. Cudzie texty sa ťažšie pamätajú, lebo človek má k vlastným textom rôzne asociácie, ku každému riadku, takže aj keď niečo popletiem, môžem si hneď niečo vymyslieť," vraví
Tony Ducháček, ktorého najväčšou inšpiráciou je život. V textoch využíva mnoho konkrétností, ktoré si občas ľudia vysvetľujú inak, "no to je dobre".
Aj keď si občas k vlastnému textu niečo pridá, na pódiu nezvykne improvizovať. Garage hrá, ako tvrdí, rock´n´roll. Zaimprovizuje si len občas, "zo srandy, keď chlapci blbnú, tak tam môžem nasúkať nejaké anglické slovíčka. To sa tiež dá, ale chce to nejaké pivo predtým".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
