Okrem premiéra v ňom zasadne ešte 10 ministrov ČSSD (socdem) a po troch z KDU-ČSL (kresťania) a Unie svobody (liberáli). To je pomer, ktorý nezodpovedá úplne rozloženiu síl koaličných strán v PS, čo je však s novou vládou ešte ten najmenší problém.
Zostavenie vládnej koalície s väčšinou jediného hlasu je zrkadlom toho, ako virtuálne sily triumfujú v reálnej politike. Výsledok českých volieb ponúkal totiž až tri prirodzenejšie a s vysokou pravdepodobnosťou aj trvanlivejšie riešenia: 1. Pohodlnú ľavicovú vládu socdem a komunistov, ktorá by mala 111 hlasov; 2. veľkú koalíciu ČSSD-ODS (138 hlasov); 3. menšinovú vládu ČSSD (70), ktorá by sa spoliehala na ad hoc dohody v celom priereze parlamentného spektra.
Prvé riešenie sa ani nezvažovalo, keďže KSČM je stále vnímaná ako nedemokratická a protisystémová strana. Čo je aj fakt, nič však nemení na tom, že KSČM by si s ČSSD pod vedením Špidlu rozumela vynikajúco. Navyše by komunisti účasťou vo vláde opustili svoj protieurópsky postoj, čím by sa znížilo riziko neúspešného referenda o vstupe do EÚ. Takáto vyhranene ľavicová vláda by presne zodpovedala výsledku volieb.
Úvahy o veľkej koalícii zmarila diabolizácia Klausa, ktorému médiá a blázniví intelektuáli primaľovali protieurópske rohy. Súčasná "koalícia 101" sa vnútila ako jediná možnosť práve pod legendou, že ČR potrebuje "proeurópsku vládu". Toto je asi najväčšou mystifikáciou českej politiky po Novembri °89. (Protieurópska vláda totiž vzniknúť ani nemohla.) S virtuálnym "proeurópskym" argumentom vyslovila vláde dôveru napokon aj expredsedníčka US Marvanová, ktorá v priebehu koaličných rokovaní odstúpila z funkcie, lebo sa nedokázala stotožniť s programom rodiaceho sa kabinetu.
Napokon, menšinový variant odsunuli do autu predvolebné zákulisné dohody medzi Špidlom a vedením Koalície (KDU + US). Tie nebolo možné hodiť za hlavu navzdory katastrofálnemu volebnému výsledku ľudovcov a liberálov.
Česko tak dostalo socialistickú vládu s kresťansko-liberálnym krytím, ktorej sa kamuflatívne hovorí "ľavostredová". Mieru vplyvu "stredu" však plne odráža vládny program, od ktorého ľavicovejší stredná Európa ešte nevidela. Výrazom "desivý" neotituloval vyhlásenie kabinetu len Klaus, bežne sa tak vyjadrujú aj ekonómovia, ktorí ešte celkom nepodľahli "proeurópskej" hystérii (napr. "Program vlády je prostě děsivý", Marek Loužek, MfD). Vladimír Špidla totiž nie je žiadny Zeman (expremiér ČSSD). Je to socialista toho klasického strihu, ktorý vyšiel z módy niekedy koncom 70-tych rokov, dogmatik i fanatik v jednom.
Dá sa namietnuť, že nie celá ČSSD je Špidla. Je tam aj tzv. Grossovo krídlo, zbytky rozprášených Zemanovcov, rad pragmatikov a technokratov. Práve vo štvrtok schválené vládne vyhlásenie, ktoré predznamenáva obrovské rozhadzovanie, vyvracia túto námietku. Napr. deficit verejných financií sa ku koncu funkčného obdobia vlády udáva v rozpätí 4,9-5,4% HDP. To má byť akože kompromisom a už znížením schodkov, ktoré budú predchádzať. Nuž, pre porovnanie, Dzurindova vláda je dnes bitá - právom - že plánovaný deficit 3,5 percenta vyskočí až na 4,5. Pričom všetky medzinárodné inštitúcie Slovensko vystríhajú, že 3,5 je maximom, nad ktorý je už hazardom ísť. Špidlov panenský rozpočet, ktorý je už pripravený na budúci týždeň k prvému čítaniu, je pritom nastavený na deficit 157 mld. Kč, čo je 7% HDP (a temer súčet štyroch "Zemanových" deficitov).
Tu hneď vidíme jeden zo zlých paradoxov novej českej vlády. Je až taká "proeurópska", že - na rozdiel od slovenskej - požiadavky a výstrahy EÚ ostentatívne ignoruje. Maastrichtské kritériá (podmienky vstupu do menovej únie) totiž umožňujú maximálny schodok 3% HDP a výšku štátneho dlhu 60% HDP. Je pritom pravdou, že terajšie zadĺženie ČR nie je vysoké. Špidla však miesto toho, aby tento relatívne slušný ukazovateľ do budúcnosti strážil, vidí v ňom "rezervu". Nejaká naozaj existuje a analytici sa preto ani veľmi neobávajú, že by nová vláda české hospodárstvo úplne rozvrátila. Ekonomiku však spomalí a obyvateľstvo citeľne schudobnie. Nijako inak nemôže skončiť experiment s tým "najšvédskejším" modelom sociálneho štátu, ktorý ide Špidla zavádzať.
Keby sa to pripravovalo v otvorenej koalícii ČSSD a KSČM, nič proti tomu. Občania majú dostať, čo si zvolili. Dlhodobo neblahé následky pre českú scénu však môže mať, že túto politiku bude z čisto mocensko-zištných dôvodov prikrývať aj jedna strana s iným (KDU), a druhá s úplne protikladným programom (US).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
